U nás v jedálnom lístku sa neobjavuje často, možno preto, že jej príprava na konzum vyžaduje dlhšiu kuchynskú úpravu. Je pravda, že má špecifickú chuť, ale v Poľsku, v Rusku či Dánsku na ňu nedajú dopustiť.
V obchodoch sa najčastejšie vyskytuje v jeseni a potom jej ponuka redne. Konzumuje sa sólo v surovom stave, v šalátoch, v zmesi s inou zeleninou, prípadne konzervovaná či varená. Pri príprave jedál sa cení nielen jej chuťová zložka, ale aj výrazné farbivo. Je zeleninou, ktorá nemôže chýbať v polievkach, ktoré poznáme pod súhrnným názvom boršč.
Pochádza zo Stredomoria
Červená repa je veľmi stará konzumná plodina, ktorá má pôvod v Stredomorí. Po botanickej stránke je to dvojročná rastlina, ktorá až v druhom roku tvorí bohatú kvetnú stonku so semenami. Pôvodne sa z nej konzumovali len upravené listy, lebo koreň bol nevýrazný.
V priebehu rokov šľachtením sa zväčšoval a v súčasnosti je práve on konzumovateľnou časťou. Vyšľachtených je celý rad kultúrnych odrôd, ktoré sa líšia tvarom buľvy a jej rôznou intenzitou červenej farby.
Pestovanie
Pestovanie červenej repy nevyžaduje špeciálne vedomosti a je to odolná rastlina proti chorobám a škodcom. Treba vedieť, že neznáša priame hnojenie, preto sa odporúča jej pestovanie po dobre vyhnojenej predplodine, alebo bôbovitej rastline. V chudobnejších pôdach jej výživu zabezpečíme kompostom.
Nie je náročná na pôdne podmienky, ale nedarí sa jej v kamenistých, suchých a kyslých pôdach. Pred výsadbou je vhodné semená namočiť na 24 hodín do vody, alebo ich sejeme do pôdy dobre zásobenej vlahou. Vysieva sa do riadkov vzdialených 25 až 30 cm, alebo do sponu 40 x 15 cm.
Výsev sa robí do hĺbky 2 - 3 cm a aby pôda sa kontaktovala so semenami, musíme ju z vrchu utlačiť. Rastlinky začnú klíčiť po 10 - 14 dňoch a keď majú 1 - 2 listy pretrhávame ich a v riadku preriedime na vzdialenosť 8 - 10 cm. Pri zanedbaní prebierky buľvy nemajú dostatok priestoru pre svoj vývoj a ostávajú zdeformované a malé. Ak je mladý porast slabý, bledý, prihnojíme ho liadkom amónnym.
Zo skorých marcových, aprílových výsevov môžeme červenú repu zberať už v júli, alebo v auguste. Pre jesenný zber a zimné uskladnenie, stačí ju siať neskoršie, až koncom mája, začiatkom júna. Môže to byť po zbere špenátu, šalátu, ranných hlúbovín, skorých zemiakov a podobne.
Pri neskoršom výseve úrodu spravidla zberáme v októbri, po 120 - 130 dňoch od výsevu, keď buľvy dosahujú veľkosť 5 - 7 cm. Počas vegetácie je potrebné riadky kypriť, odburiňovať pravidelným okopávaním a sledovať aby v pôde bolo stále dostatok vlahy. Preto počas sucha je nutné porast pravidelne zavlažovať, najmä v období klíčenia a tvarovania koreňa. V daždivejšom období si repa vystačí s prirodzeným prísunom zrážok.
Ak porast netvorí rovnomerne buľvy, tak treba ich zberať postupne, ako dorastajú. Najchutnejšie sú, ak majú priemer 4 – 7 cm. Väčšie ako 10 cm strácajú na chuti a sú vhodné skôr už ako krmivo.
Skladovanie
Pred uskladnením odstránime z nich veľké listy a ponecháme len niekoľko malých v srdiečku. Červenú repu skladujeme počas celej zimy na tmavom mieste pri teplote cca 4 °C. Je pravda, že do jari trochu povädne, ale aj napriek tomu jej kvalita ostáva nezmenená.
Neobsahuje takmer žiadne kalórie, takže je vhodnou zložkou zeleninových diét. Naproti tomu je zdrojom vitamínov E, C a z minerálov obsahuje železo, draslík, zinok, meď, vápnik, jód, horčík. Je dokázané, že všetky tieto prvky u človeka zlepšujú kvalitu pleti, vlasov a nechtov. Vysoký podiel kyseliny listovej a vlákniny sa podieľa na kvalite trávenia. Červená repa celkovo regeneruje celý organizmus a znižuje cholesterol v krvi.
Obsahom betainu pôsobí proti skleróze a predčasnému starnutiu. V ľudovom liečiteľstve sa jej šťave pripisujú protirakovinové účinky.
Autor: Peter Ország
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
