Jeden z najhorších úletov, aký sa na tomto mieste komentátorovi za 15 rokov podaril, znie, že „zmeny v územnom členení sú chránené tromi pätinami v ústave" (pondelok). Ani náhodou. Vyššie samosprávne celky a všetko okolo, azda až na priamu voľbu poslancov a županov, rieši na Slovensku - ako to v správnej džamahíriji má byť - obyčajný zákon (!!!). Veru. Aj to je - medzi inými - viac ako dobrý dôvod, prečo sa k Ficovmu vzývaniu modelu 3+1 vrátiť vo väčšom detaile.
Takže - na rozdiel od záveru minulého komentára - sme v situácii, v ktorej by si Smer mohol nadpolovičnou väčšinou prekresliť kraje podľa svojho gusta. Trebárs na 3+1, ale aj inak. Skutočnosť, že namiesto činu chce Fico o vyšších celkoch „otvoriť diskusiu", je najjasnejšou správou, že kraje zostanú po starom. Meniť sa nebude nič. Doteraz sme si trúfli „len" blížiť sa k istote, že celé je to len humbug, veď by si predsa nezrušil (od r. 2017) štyroch županov a mraky poslancov a úradníkov... Hotovú tutovku robí zo situácie - čiže zmrazenia terajšieho stavu - fakt, že tzv. štandardné strany, ktoré Smer uznáva za akože „regulárnu" opozíciu, čiže SDKÚ, Most, KDH s 3+1 nikdy súhlasiť nebudú, keďže ony samy stáli ako takpovediac pôrodné baby pri kolíske „osmičky". (Iste, s Bugárom napokon vypiekli, ale to je iná opera.)
Takže áno, ako jedna zdravotná poisťovňa, aj 3+1 je divadlo jedného herca v réžii marketingového odboru Smeru. Seba Fico predvedie ako muža konsenzu, ktorý hľadá a hľadá dohodu napriek tomu, že by si 3+1 vedel prehlasovať aj, ehm, ehm, „vlastnou hlavou" (hahahahahahaha). A vinu za to, že dohoda nebude, zvalí na opozíciu, ktorá - akože - ani zoči-voči tragickej volebnej účasti nepochopila, že riešením je zmenšenie počtu krajov. Poznámka pod čiarou: Delenie na tzv. štandardnú a neštandardnú (SaS, OĽaNO, Nova) opozíciu tu prichádza Ficovi nesmierne vhod. Sulík a Matovič - ako tí, čo nedržali sviečku pri zrode osmičky - by totiž s 3+1 hneď aj súhlasili, čo by dalo s osemdesiattrojkou Smeru vysoko nadústavnú väčšinu. A teda aj kýženú politickú legitimitu manévru, na aký je kvórum 76 hlasov čosi ako rúhanie proti demokracii.
Jadrom demagógie, samozrejme, je, že medzi počtom krajov a nízkou (vysokou) účasťou žiadna súvislosť neexistuje. Fico sa len snaží vyťažiť z (predstieranej) frustrácie rôznych elít, členov establishmentu a médií, ktorým s oneskorením 8 rokov docvaklo, že župani a poslanci zvolení jedným z desiatich zapísaných voličov nie sú demokratickou reprezentáciou ľudu, ale jej karikatúrou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
