Miloslav Miňo Mojžiš je síce rodákom z Banskej Bystrice, no v Košiciach si toho prežil už viac než dosť. Okrem neustálej pracovnej zanietenosti je jeho poznávacím znamením aj láska ku psom. Samozrejme aj k rodine, horám, televízii a mnohým ďalším veciam.
KOŠICE. Miňo Mojžiš má s hudbou spoločné všetko, sú jedno telo a jedna duša. Neustále tvorí a ešte stále sa mu hudba neprejedla.
Po úspešnom muzikáli na motívy knihy o Psíčkovi a mačičke s rovnomenným názvom sa teraz vo svojom Divadle hudby chystá odpremiérovať muzikál pre deti Môj macko. 365 dní v roku teda žije hudbou, do reality ho vracajú najbližší.
„Žijem si výborne, lebo si nepripúšťam, že by som mohol žiť inač ako výborne. V dome mi robí spoločnosť manželka, mladšia dcéra a kokršpanielka Melissa,“ vymenúva svoje rodinné osadenstvo.
Chýba v ňom ešte staršia dcéra, ktorá sa už osamostatnila.
Dcéru nevyháňajú
„Staršia dcéra má 29 rokov, mladšia 24.“ To je už vek, kedy by sa mohla osamostatniť a Mojžišovci by si mohli „užívať“ prázdny dom: „My to tak nevnímame, sme radi, keď je doma. Myslím, že aj staršia dcéra, ktorá už má svoju domácnosť, sa u nás stále cíti ako doma, pretože manželka vie vytvoriť domov, do ktorého sa všetci radi vracajú.“
Košičan alebo Bystričan?
Pred 55 rokmi sa narodil v Banskej Bystrici, no doma sa už cíti v Košiciach.
„Do Košíc som prišiel s mamou, keď som mal šestnásť, takže som Košičan, aj keď je to trošku komplikované. Stále sa stretávam s tým, že nie som Košičan, ale Bystričania tvrdia, že nie som Bystričan. Tak vtedy idem na chatu v Banskej Štiavnici, kde som vyrastal, s tými lazníkmi, a tam to nikto nerieši,“ smeje sa Mojžiš.
Láska k horám mu zostala dodnes, po kopcoch dokonca lozí aj s ôsmimi klincami v členku.
„Nemám čas si ich ísť dať vytiahnuť. Načas by ma to zase odstavilo, a to nechcem. V tých kopcoch je človek taký lepší, čistejší.“
Životné chyby
Práve kopce a túry sú výborné na urovnanie si myšlienok v hlave. Aj skladateľ priznáva, že tam často premýšľa nielen nad dobrými vecami, ktoré v živote urobil, ale aj nad tými, ku ktorým by bolo lepšie sa nevracať.
„Je to otázka odvahy priznať si zlé veci a dokázať ich napraviť. Prejsť tou tortúrou sebavýchovy a sebadisciplíny, aj keď niekedy je to ťažké, najjednoduchšie je sa na to vykašľať,“ filozofuje a bez okolkov priznáva, že tých chýb spravil v živote viac.
„Samozrejme , že ich bolo veľa, každý človek urobí zlé veci, či ich urobí vedome alebo nevedome.“
Relax pri televízore
Aby workoholik priznal, ako relaxuje, na to je potrebné veľké zamyslenie. Miňo Mojžiš si našťastie uvedomuje, že nejaký relax je predsa len potrebný.
„Ak robím hudbu alebo nejaký projekt, musím naň myslieť 24 hodín denne, takže občas tú hlavu potrebujem vypnúť. Najlepšie sa to deje pri telke alebo DVD–čkách, pri prechádzkach so psom,“ vyratúva Mojžiš.
Favoritom televízneho sveta je seriál NCIS, aj keď ho videl už nespočetnekrát, vždy si ho s chuťou pozrie.
„Vždy pri nich zaspím a potom telefonujem kamarátovej manželke, nech mi povie, ako to skončilo, lebo si to už nepamätám.“
Psičkár
S rovnakou vášňou, s akou pozerá televíziu, pristupuje aj k štvornohej parťáčke Melisse.
„Meno dostala po medovke, ale je všetko možné, len nie medovka, a je veľmi múdra. Keď niečo chce zobrať, tak si to jednoucho zoberie.“
Mladšia dcéra, ktorá sa stará o psiu výchovu, mu dokonca často vyčíta, že ju rozmaznáva.
„No dalo by sa odolať tým psím očiam? Ona ma však vždy bonzne, keď jej dám niečo tajne, ide to zožrať do izby a ešte prežúva nahlas.“
Vnúčatá budú neskôr
V 55 rokoch a dvoch dospelých dcérach by sa už aj hodilo kočíkovať a rozmaznávať nejaké to vnúčatko:
„Netlačíme ani na jednu z nich. Keďže sa v Divadle hudby pohybujem medzi mladými ľuďmi, viem, že je dnes iná doba, že sa tie deti rodia mamám vo vyššom veku. Ony sú veselé a strašne fajn baby, takže už je len na nich, ako sa k tomu postavia. Vo svojej mame majú obrovský vzor, do života im dala zopár vecí, ktoré som im ja dať nevedel.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.