Neriadená strela, či guľový blesk. Aj takéto „krycie názvy“ má speváčka Eva Máziková. A vôbec sa na to nehnevá, veď prečo by aj. Zo svojej nekonečnej energie spravila značku, ktorú vyviezla do Nemecka. Našťastie zostala verná aj rodnej slovenskej hrude.
Povedzme si pravdu, Evu Mázikovú by bolo treba naklonovať a použiť všade tam, kde uviazla konverzácia, lebo takých „papúľ“, v najlepšom zmysle slova, veľa nie je.
Kto nevie, kto je Eva Máziková, akoby ani na Slovensku nežil. Akčná žena činu v mihu oka vyplní priestor, hocikde sa objaví. Aj keď 29. októbra oslávila 63 rokov, len málokto by jej toľko hádal, a to nielen pre nekončiaci temperament, ale aj výbornú postavu.
Navyše nezostala v minulosti a s radosťou komunikuje so svojimi fanúšikmi aj prostredníctvom internetu. Na jej stránke sa nakopilo množstvo blahoželaní k narodeninám a nechýbalo ani Evičkino poďakovanie.
„Ďakujem veľmi pekne každému, kto si na mňa dnes spomenul a napísal alebo zavolal mi. Veľmi si to vážim! P. S. A zase som o rok staršia, ale vďaka vám aj krajšia... Lebo ste mojou energiou. Ďakujem!“
Kamoška s Karolom Duchoňom
Eva Máziková je prototyp ľudomila, ľudí miluje a bez dobrej spoločnosti by chradla. Podľa jej mamy Anny bola taká odjakživa.
„Večne sa usmievala, žiadala si našu spoločnosť a rada spievala.“
Keď sa jej potrebovali „zbaviť“, pustili jej rádio a ona si spievala. Eva sa narodila v Bratislave, no rodina sa niekoľkokrát sťahovala.
„Ocko musel ísť robiť do Galanty, tak sme sa odsťahovali a žili sme tam niekoľko rokov. Tam som sa kamošila s Karolom Duchoňom, vyrastali sme spolu. Potom sme sa presťahovali do Podunajských Biskupíc,“ spomína Máziková.
Práve Duchoň bol Evinou veľkou láskou, to, že si prepil život, mu dodnes neodpustila.
„Keď sa stretneme tam hore, ja mu ešte poriadne vynadám!“
V Biskupiciach žije jej mama dodnes, dokonca tam aj pracovala ako zástupkyňa riaditeľa na základnej škole, čo bolo pre Evu peklom.
„To je to najhoršie, k mame chodiť do školy. Lebo musíte byť vždy tá najlepšia. Hovoria vám: Ty si zlá, druhí nie sú až takí, ty musíš byť vždy vzorom. To je hrozné!“
Zo Západu sa pokakala
Tak či onak, Eva bola vzorná žiačka a premiantka triedy, recitovala, spievala, páčila sa chlapcom.
Stalo sa napríklad, že išla z hodiny klavíra, v autobuse sa na ňu prilepil mladík a odprevadil ju domov.
„Ten mladík sa mi nepáčil, bála som sa ho, tak som za ním vyslala manžela, nech ho zastaví. Fungovali sme systémom dôveruj, ale preveruj. Veľakrát mi ešte aj dnes povie: Mami, ty si bola taká zvedavá, až to bolelo,“ spomína mama Anna.
Keď mala Eva šestnásť rokov, vyhrala Zlatú kameru, v sedemnástich už spievala v orchestri Vlada Hronca.
„Vtedy nás pozvali prvýkrát na Západ, išla som sa z toho pokakať. Potom sme pomaly viac hrávali vonku, medzitým som stále študovala na Univerzite Komenského. V roku 1971 som vyhrala striebornú Bratislavskú lýru, o rok zlatú a vtedy sa to začalo,“ vysvetľuje zrod svojej kariéry Máziková.
Malé prsia
„S Orchestrom Braňa Hronca sme pravidelne chodili na Západ. A už sa nedalo študovať, nedali sa dobiehať termíny, to sa nedá. A ani sa mi už nechcelo, pretože som zaňuchala iný svet. A vtedy som si začala uvedomovať ten veľký rozdiel.“
Spievanie vytlačilo štúdium práva, nebyť obrovského úspechu z Evy Mázikovej mohla byť dnes úspešná právnička. Ťažko si predstaviť jej náturu zošnurovanú pred súdom, pravdou však je, že by svojich klientov zrejme vykecala naozaj zo všetkého.
Eva precestovala svet, spievala v Rusku, v Číne, no na domácej pôde si vyskúšala aj rolu herečky. Okrem iného účinkovala v televíznom filme Dýchni, spoločne s Mariánom Labudom, no najkultovejšia je jej postava šľapačky kapusty vo filme Pacho, hybský zbojník. Do filmu si ju vybral sám režisér Martin Ťapák, ktorého očarila svojimi prednosťami.
„Povedal, že som typická Slovenka – mám dlhé vlasy, veľmi sa usmievam a mám veľké kozy. Teraz vám to poviem tak, ako to bolo. Prídem sa mu ukázať a on že: Kde máš kozy? Vraj sú malé. Bola som urazená. Tak mi ich dotlačili všetkým možným von. Musím povedať, že som vôbec nevedela, že ten film je taký veľký kult. Mám tam len jednu malú scénku, kde tlačím kapustu a zaspievam Do dvorečka, do dvora,“ smeje sa na svojej sláve speváčka a ešte viac sa rozosmeje, keď si spomenie, ako scénu ukázala svojmu synovi, ktorý ju s vrkočmi vôbec nespoznal.
Svadba na dvakrát
Evina sľubná kariéra sa zastavila až tehotenstvom. Predtým sa však do nej zapozeral Nemec Peter. Tichý pán je absolútnym opakom ukecanej ženskej.
„Vážime si jeden druhého. On akceptuje to, čo robím, je taký tichší, on je tá sivá eminencia v našej rodine. Hovorím, že jeden z rodiny je inteligentný a ten druhý je pekný, vyber si, čo chceš.“
A Peter si vybral. Láska je to taká veľká, že si pravidelne obnovujú manželský sľub. Naposledy sa tak stalo, keď oslávila okrúhlych šesťdesiat.
„Bola som v bielom. Sobášil nás Elvis Presley, podal nám obrúčky, ktoré sme si, samozrejme, sami kúpili. Chceli sme si skrátka ešte raz povedať áno a hlavne sme chceli mať svadobnú noc,“ s lišiackym úsmevom prezrádza speváčka.
Keď si svojho manžela brala po prvýkrát, celé Biskupice boli na nohách, a to nielen pre ružové servítky, ktoré boli v tom čase veľkou vzácnosťou, ale aj pre ružové šaty namiesto bielych. Eva jednoducho vždy vedela závistlivcom a neprajníkom vytrieť kocúra.
Bez roboty neobsedí
Krátko po svadbe už zostala speváčka žiť natrvalo v Nemecku, tam sa narodil aj jej jediný syn Benjamín, ktorého stihla pred troma rokmi aj oženiť. Len toho vnúčaťa sa nie a nie dočkať, a to sa tešila, že do roka bude kočíkovať.
Kedže Eva dlho bez roboty neobsedí, po tom, čo dala syna na poriadok, sa rozhodla opäť študovať:
„Tak som si povedala, vydala si sa na Západe, máš dieťatko, si domáca pani... Ale to nie je pre mňa. Som človek, ktorý potrebuje mať spätnú väzbu od ľudí, chce mať úspech. Každý človek lipne na tom, keď ho druhý pochváli. Buď ťa manžel chváli, alebo v práci spravíš kariéru, to je jedno. Keď môj syn zmaturoval a šiel študovať do Mníchova, zrazu som zistila, že je diera. Teraz čo? Tak som si spravila kurz lekárskej kozmetiky a otvorila si vlastnú prax.“
Jednoducho žena činu, ale práve lekárska kozmetika, ktorej sa okrajovo venuje dodnes, jej napomáha.
Žiť naplno
„Samozrejme, keď príde do vzťahu dieťa, manžel začína byť žiarlivý, lebo ostáva trochu bokom. A potom v osemnástke dieťa odíde a zase treba na vzťahu pracovať. Stále si matka, si aj manželka, aj milenka a priateľka. Tieto štyri slová sú pre manželstvo dôležité,“ radí Eva Máziková, ktorá si z veku ťažkú hlavu nerobí.
Jediné, čo ju mrzí, je, že stále častejšie chodia s manželom na pohreby svojich kamarátov.
„Sme v takom veku, že všetci naši priatelia pomaly zomierajú. Boli sme na pohrebe a všetci sme sa tak po sebe pozerali, že kto bude ďalší. Žiť treba dnes a teraz a nerozmýšľať, čo bude na budúci rok. A tak teda žijem veľmi intenzívne.“
Kedže Eva Máziková nepatrí k tým, čo vodu kážu a víno pijú, naplno spieva, smeje sa aj miluje.
Autor: Spracovala Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
