MICHALOVCE. V utorok podvečer sa kormidla v prvoligovom HK Dukla Michalovce ujal Ladislav Spišiak, ktorý na lavičke zemplínskeho tímu nahradil Mariána Horvátha. S 55-ročným martinským rodákom, ktorý premiérovo povedie „vojakov“ v nedeľu na topoľčianskom ľade, sme sa po prvom tréningu na novom pôsobisku pozhovárali.
Kedy došlo k prvému kontaktu medzi vami a Michalovcami?
„Prezident klubu, pán Černega, mi volal pred zápasom v Spišskej Novej Vsi, či som voľný a mám záujem prísť do Dukly. V priebehu ďalších dní sme spolu viackrát telefonovali, dotiahli sme niekoľko vecí a definitívne rozhodnutie padlo po stretnutí s Bardejovom.“
Čo vás presvedčilo kývnuť na michalovskú ponuku?
„Bol som trénerom v budapeštianskom Patriote, kde som viedol juniorov, ktorí účinkovali v juniorskej KHL, teda v MHL. V Maďarsku som bol dva mesiace, skončil som tam v závere septembra, pretože náš tím vylúčili zo súťaže kvôli tomu, že klub nemal vyplatené podlžnosti ešte z minulej sezóny a neuhradil ich ani do stanoveného termínu. Tak som sa stal voľným trénerom. Mal som aj iné ponuky, ale boli to iba také náznaky, tá michalovská bola najkonkrétnejšia, tak som teraz tu.“
Čo ste o Dukle predtým vedeli?
„Ja som v Michalovciach v roku 1977 začínal s hokejom, prišiel som sem na vojnu. Vtedy Dukla prvýkrát postúpila do 1. Slovenskej národnej ligy a stretlo sa tu veľmi dobré mužstvo. My sme sa polovicu sezóny pohybovali na špici tabuľky, boli tu vynikajúci hokejisti. Keby sme to zopakovali ešte raz, bolo by to super. Sú tu šikovní hráči, aj mladí aj skúsení, niektorých som už trénoval. Ešte bude potrebné vystužiť obranu, pretože gólov dostáva veľa, a bude to dobré.“
V Michalovciach sú smelé ambície, aj nároční fanúšikovia. Ste na to pripravený?
„Ja mám stále smelé ambície. Mojím cieľom či snom je, aby som s Duklou hral baráž s extraligovým mužstvom.“
Čo hovoríte na to, že trénerské kormidlo preberáte po Mariánovi Horváthovi, s ktorým ste v sezóne 2009/10 spoločne viedli extraligový Liptovský Mikuláš?
„Je to už dlhšie obdobie. Vtedy nám to trošku nevyšlo, zo súťaže vypadávali dve mužstvá. K tímu som prišiel až začiatkom nového roka, keď som vystriedal Jána Šterbáka. Mikuláš so Spišskou Novou Vsou boli v beznádejnej situácii a ani sme to neustáli a vypadli. Ja som potom odišiel do poľského Osvienčimu, Marián v Liptove zostal. Zostali sme kamarátmi, myslím si, že tréneri by medzi sebou nemali byť rozhádaní.“
Aj ste sa mu ozvali, keď ste išli do Michaloviec?
„Na túto tému sme sa nebavili, neviem prečo v Dukle skončil, čo sa tu udialo. S tým my tréneri musíme rátať, je to naše zamestnanie. Keď sa nedarí, odnesie si to vždy kormidelník.“
Máte pred sebou niekoľko dní na spoznanie tímu, v nedeľu vás čaká premiéra v Topoľčanoch a hneď v stredu na ľade Senice. Čo pre vás znamená začať dvoma zápasmi vonku?
„Chcem pokračovať vo víťaznej sérii a natiahnuť ju na päť stretnutí. Ja si myslím, že ten kolektív je tu ozaj dobrý, aj počas prvého tréningu som na nich videl, že chcú, nevidím žiadny nezáujem a s takým mužstvom sa mi bude robiť dobre.“
