Medzi ľudové remeslá, ktoré na rozdiel od iných našťastie ešte nevymizli, patrí aj paličkovaná čipka. Ručným prácam, ktorých výsledkom môže byť pekný zarámovaný obrázok, dečka alebo aj ozdoba na vianočný stromček sa venujú i ženičky z Klubu paličkovanej a frivolitkovanej čipky pri Senior dome n. o. v košickom Starom Meste.
Najnovšie metódy a trendy paličkovania im nedávno predviedla lektorka paličkovania, Iva Vanžurová z Letohradu vo východných Čechách, z kraja, kde tradičné čipky robia už od celé storočia.
Vynikajúca terapia a relax
"Košičankám sa moje čipky páčia, tak sme sa dohodli, že prídem opäť do Košíc, pozývajú ma zhruba každého pol roka na tri, štyri dni preto, aby aj ich čipky boli nádherné," povedala nám umelkyňa, ktorá sa čipkárstvu venuje už od svojich 14 rokov.
"Vždy si vyberieme nejakú tému a pracujeme. Viete, výroba čipiek prešla postupne od oblasti obživy, čiže doby, keď sa tým ľudia živili, do oblasti hobby. V súčasnosti je teda už málo čipkárok, ktoré sa tým živia na plný úväzok, ale sú mnohé, ktoré to berú ako terapiu, precvičovanie prstov, prípadne možnosť stretávať sa, ako ja hovorím, s rovnako 'trafenými' ľuďmi."
Pani Iva si pochvaľuje, že na stretnutiach nemáva vyložene iba jednu vekovú kategóriu, napríklad v Starej Ľubovni sa vraj prišli naučiť paličkovať i 12-ročné deti. V českom Vambergu alebo Letohrade sú vraj dokonca v školách celé triedy zložené výlučne z malých paličkárov.
"Musím povedať, že Košičanky sú v paličkovaní nesmierne šikovné. Čo sa týka najnovších trendov a vzorov, pred Vianocami sa objavujú samozrejme vianočné, pri paličkovaných šperkoch idú biele, zlaté i strieborné nite a ich kombinácie. Použitie je ozaj rôznorodé. Veľmi dobré je však najmä to, že ešte stále jestvujú ľudia, ktorí majú o paličkovanie záujem, len vďaka nim sa remeslo udržiava a nevymrelo tak, ako kvôli nezáujmu mnohé iné."
Priniesli ju nemeckí baníci
Paličkovaná čipka je ručná práca, ktorá sa tvorí na textilnom valci naplnenom slamou či pilinami a osadenom na drevenom podstavci. Čipky sa zhotovujú pomocou špeciálnych drevených paličiek, na ktorých je navinutá priadza. Na územie Slovenska sa čipka dostala v 16. storočí, výrazný vplyv na jej rozvoj mal príchod nemeckých baníkov v 16. a 17. storočí. Ženy baníkov si privyrábali paličkovaním pre bohaté meštianske rodiny v mestách. Každý región mal svoju charakteristickú čipku, preto boli známe čipky šarišská, liptovská, gemerská a iné. 
Lektorka Iva Vanžurová (v modrom) považuje paličkovanie za vynikajúci relax.
Výborná terapia a ešte si aj precvičíte prsty, nehovoriac o výslednom efekte.
Foto k článku: Judita Čermáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
