Hoci má len 20 rokov, nebol to rozhovor s pojašenou speváckou hviezdičkou, ktorá by sa vyžívala v hviezdnych manieroch. Práve naopak, Ewa Farna je veľmi príjemná mladá žena s rozumnými názormi. Svoje priority má jasne dané a vie, čo má v živote naozaj tú pravú cenu a čo je len pozlátko. Hlupákmi, ktorých zaujíma len veľkosť jej pozadia, sa nenechá vyviesť z miery a na uštipačné poznámky odpovedá humorom. A mimochodom, pozadie i všetky miery, má úplne v pohode...
Keď ste nedávno spievali na charitatívnom koncerte v košickej Steel Aréne, spievala s vami celá hala, čo bolo asi deväťtisíc detí. Prekvapilo vás, že slovenskí tínedžeri tak dobre poznajú vaše piesne?
- Veľmi. Ja som mala pocit, že nie som na Slovensku slávna a len čo som tam vyliezla a zaznelo moje meno, začali spievať a tlieskať, tak mi to urobilo hroznú radosť. Chcela by som sa tu objavovať častejšie, lebo mám Slovensko rada a hlavne ľudí, lebo mi pripadajú vrelejší. Chystám tu teraz v novembri dva veľké koncerty a veľmi sa teším. Chcela by som tak zamávať slovenskému publiku, že „Héééj, ja nie som iba porotkyňa, ja aj spievam!" A preto sa tu chcem viac objaviť ako speváčka.
No práve vďaka tomu, že ste porotcovali v SuperStar vás Slováci spoznali a získali ste väčšiu fanúšikovskú základňu.
- Ak je to tak, tak je to fajn.
Ako vlastne dnes hodnotíte tú účasť v SuperStar? Dobre som urobila, že som do toho šla, alebo bolo viac tých negatívnych ohlasov typu má obrovský zadok, je tučná, spáva so súťažiacimi a nech dokáže, či vie spievať, keď vie kritizovať...
- No, toho bolo ešte viac. Ale spätne to hodnotím hrozne pozitívne, pretože keby som mala 40 rokov a šla by som do poroty, keby som bola chlap, keby som spievala iný druh muziky, aj tak by to bolo úplne rovnaké. Aj tak by si niečo našli, aj tak by napísali, že som tučná a riešili by s kým spím. Realita je celkom inde. Ja som šťastný človek, s nikým som nespala a mám, myslím, normálnu postavu na normálny život. Každopádne, účasť v SuperStar hodnotím hrozne dobre, pretože som spoznala super ľudí, bola som v porote so super pánmi, bola to nová skúsenosť a zároveň, čo si budeme hovoriť, určite mi to popularitu na Slovensku o čosi zdvihlo a za to som jedine vďačná.
A komentáre o nadváhe neriešite.
- To, že nevyzerám ako modelka mi v normálnom živote nerobí žiaden problém. Neviem, prečo by som mala udávať trend vychudnutej anorektičky. Takých tu máme dosť, vyzerajú dobre a nech robia modeling, veď to je super. Ale ja by som modelka nemohla byť a vôbec sa tým netajím. No proste ja si dám rada steak a nevidím dôvod kvôli niekomu to meniť. Akože kvôli niekomu, kto sa aj tak môže za chvíľu odo mňa odvrátiť. Keby to bol niekto ako mama, alebo priateľ, tak to možno zvážim, ale keď je to niekto cudzí, kto anonymne vystupuje na internete, tak to neriešim.
Takže ak by vás pozvali znovu, prijali by ste aj napriek týmto negatívnym skúsenostiam?
- Ponuky boli predtým, aj potom a sú aj teraz, čo je super, lebo akokoľvek môžem byť vnímaná ľuďmi, asi vždy tie televízie láka určitá kontroverznosť, lebo to priťahuje sledovanosť. Ale pritom si myslím, že som úplne normálne dievča. Kontroverzná som asi tým, že som úplne normálna, čo mi príde hrozne paradoxné. Teraz je síce čas na platňu a pesničky a chcem sa tomu viac venovať, ale keby na to bol čas, tak rozhodne sa tomu nebránim, lebo to bola krásna skúsenosť a mám na to len dobré spomienky.
Ako vlastne negujete nepríjemné veci, ktoré popularita so sebou prináša? Ste splachovacia, alebo sa tým zožierate? Z čoho čerpáte pozitívnu energiu?
- Keďže je tých negatívnych dosť a všetci máme v sebe takú tu komunistickú pachuť, skrátka mentalita tých ľudí je taká, že keď sa ktokoľvek nový objaví, tak prvé, čo sa urobí je, že ho treba zotrieť, zrýchlokvaskovať a nedať mu šancu na úspech. Lebo u nás sa úspech nenosí. Takže takto to asi funguje, ale ja si z toho nič nerobím. Žijem si svoj život a dobíjam sa tým, že som so svojou rodinou, lebo mám geniálnu rodinu a super sestru, ktorá má 7 rokov.
Vy ste teda jej idol, veľká sestra a svetlý vzor?
- No, dúfam, že nie. (smiech) Ale keď som minule po dlhom čase prišla domov, mamička mi hovorí, že „tvoja ségra chce ísť na maškarný ples a chce sa preobliecť za teba v SuperStar." A ja na to: „Aha, a to ako pôjde?" Tak som sa sestry spýtala, ako si to predstavuje a ona mi vysvetlila, že si vezme čierne dlhé vlasy, notes a pero a že si požičia aj moje podpätky. Tak jej hovorím: „No ešte si vezmi aj trochu celulitídy a budeš celkom ako ja." Takže je to veľmi pekné z jednej strany, ale na druhej, keď sestrička príde do školy za mňa, tak neviem, čo si o nej tie deti pomyslia. (smiech)
Je evidentné, že negatívne veci riešite aj smiechom a humorom.
- Ježiš, jasné. Ako k tomu mám inak pristupovať? To mám plakať? Alebo sa naštvať na tých ľudí? Veď by len docielili to, čo by chceli. Ja si myslím, že je také cenné, že máme psychické zdravie a pokoj. A hoci ja spievanie milujem, nikdy by som nepovedala, že spievanie je môj život a hoci to znie strašne pateticky, som rada, že mám rodinu, kamošov. Lebo môžem byť slávna a na smrteľnej posteli mať milión cien, ale keď tam budem umierať sama, tak čo? Takže ja to beriem ako svoju prácu a nebrať si ju „domov". Takže ja to milujem, ale keď prídem domov, nepozerám sa, čo o mne píšu, neriešim, ale radšej idem s kamošmi von.
Keď teda Ewa Farna zíde z pódia, zmení sa zo sexi kočky na obyčajné dievča, v teplákoch a užíva si pohodu na gauči?
- Jasné, ja inak chodím v civile hrozne. Prídem domov, zmyjem si mejkap a je to strašné, ale už ani pre svojich chlapcov z kapely nie som stotožnením ženskosti. (smiech) Ja som ale vážne ako bezdomovec. Urobím si „culík", som bez mejkapu a som spokojná. Skrátka, potrebujem mať kontrast k tomu, keď vždy musím vyzerať výborne. Veď keď máte niekde vystupovať o desiatej, tak o ôsmej vás už líčia... Je to krásne, veľa žien by si to prialo, ale keď je toho veľa, už to ide až na nervy.
Po štyroch rokoch vydávate nový album. Dali ste si trochu načas, čo zrejme súvisí s tým, že posledné roky ste sa rozhodne nenudili....
- Bolo toho dosť - spievanie v troch krajinách, koncerty, porotcovanie v SuperStar, predtým som mala maturitu, takže som nerobila nič iné, lebo som chcela odmaturovať a dostať sa na právo, takže sa to všetko tak pretiahlo. Ale medzitým som vydala DVD live, no za osem rokov, čo spievam, teraz budem vydávať desiatu platňu, čo mi teda príde ako rýchle tempo. Dala som si načas, ale teraz sa z toho veľmi teším, lebo som prestala ísť na kvantitu, ale na kvalitu a som rada, že sme do toho investovali. Bude to také živé, old schoolové – lebo sme to točili live, bez počítačov, tá muzika bude už vyspelejšia, dúfam. Ale je tam veľa mňa, muziku sme tvorili všetko s kapelou sami. Ja som písala väčšinu poľských textov a teraz to prekladáme do češtiny. Skrátka, nastal čas sa niekam posunúť. Ale môj cieľ nie je posunúť sa k tomu, že by som chcela zbierať Slávikov a Grammy, ale v tom vnútornom vývoji a chápaní muziky.
Speváckej kariére však teraz muselo štúdium práva ustúpiť. To ste si inak dobre naložili.
- Bolo to inak hrozné to zvládať, najmä počas SuperStar, lebo som bola na dennom štúdiu a dvakrát do týždňa som lietala do Varšavy a späť. Už som mala aj zákaznícku kartu (smiech). Ono sa to dalo, ale fakt to bolo o tom, že som nemala čas na nič iné. A to sa dostanete do takej rutiny, ktorá vás začne unavovať a prestávate mať radosť z toho, pretože fakt nemáte čas na nič, ani na rodinu. Bola som doma štyrikrát za rok na dva dni a ja som človek, ktorý na tom fakt lipne. Nie som karieristka, nie som workoholik, ale holka, ktorá potrebuje byť s rodinou. Potom som bola naštvaná, až agresívna, nechcela som sa tým ľuďom podpisovať, chcela som mať svoj pokoj. Keby mi chýbal len rok, tak by som to určite doklepla, ale keď vidím perspektívu štyroch rokov takto žiť, tak ma to hrozne desí. Hovorím o tom, ako milujem svoju rodinu a ako s ňou chcem byť a na druhej strane sa pokrytecky chovám inak. Kariéra, škola, naháňačka za niečím ako krysie preteky a takto to nechcem. V tento moment si dávam pauzu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
