Neuveriteľné! Okrúhlu päťdesiatku oslávil herecký idol a jeden zo sexsymbolov Hollywoodu Brad Pitt. To, že zo sladkého manekýna dozrel v zodpovedného partnera o otca, potvrdzujú jeho úprimné a otvorené slová o tom, že Angelina a jeho šesť detí pre neho znamenajú všetko.
Asi pred dvomi rokmi ste tvrdili, že ak po päťdesiatke neodídete do hereckého dôchodku, presuniete sa za kameru. Ten čas je tu, zmenili ste názor?
- Herectvo je namáhavá a intenzívna profesia. Radšej budem otcom. To je väčšia zábava.
Vraj sa do svojich postáv naplno vžívate a ostávate v nich počas celého natáčania...
- Nie je to pravda, nie som tento typ herca. Som šťastný, keď môžem ísť domov. Za oveľa väčší zážitok ako nakrúcanie považujem napríklad sledovanie jedného zo svojich dvojčiat, ako prepláva celú dĺžku bazéna.
Pre vás je vraj pri filmovaní mimoriadne dôležitý štáb. Dokonca si podľa toho aj vyberáte filmy...
- Čím som starší, tým viac mi záleží na spoločnosti, v ktorej som. Je to pre mňa najdôležitejšie. Keď mám s niekým tráviť celý čas, čo natáčanie trvá, 14 hodín denne niekoľko mesiacov, potom je hlavné, aby som pracoval s ľuďmi, ktorých si vážim, bavia ma a ideme za rovnakým cieľom.
O plánovanej svadbe vás a Angeliny sa toho popísalo veľa. Vraj ste sa rozhodli vziať, až keď v USA povolia svadby pre páry rovnakého pohlavia...
- Nemyslím si, že to budeme schopní dodržať. Pre moje deti svadba veľa znamená a dosť sa pýtajú. A to tiež znamená niečo pre mňa, aby som uzatvoril tento druh záväzku.
S Jennifer Aniston ste boli ženatý päť rokov. Prečo ste sa rozviedli?
- Bolo mi jasné, že som sa snažil nájsť film o zaujímavom živote, ale sám som zaujímavý život nežil. Myslím, že moje manželstvo s tým malo veľa spoločného. Snažili sme sa predstierať niečo, čo nebolo.
Ako vlastne Jennifer vnímate?
- Je to neuveriteľne oddaná, milujúca a veselá žena, ktorá je stále mojou dobrou priateľkou. Je to dôležitý vzťah, ktorý si veľmi cením. Jennifer nie je nudná, ale ja som sa v manželstve s ňou nudil a za to si môžem sám.
Kým s Jennifer ste deti nemali, s Angelinou máte tri adoptované a tri vlastné. Ako vnímate svoju rolu otca?
- Otcovstvo ma nesmierne obohatilo. Naučíte sa vážiť si obyčajnú krásu rodiny, sledovať svoje deti, ako rastú a vyvíjajú sa. Otcovstvo ma v mnohých rovinách zmenilo a urobilo zo mňa štedrejšieho a živšieho človeka. Svoje deti vidím ako základnú časť života a vzdelávať ich a pomáhať im nájsť si svoju cestu pre mňa veľa znamená. Milujem byť otcom a tiež tú zodpovednosť, ktorá s tým prichádza. Odkedy som sa stal otcom, cítim sa ako ten najbohatší človek na svete.
Adoptovali ste si tri deti zo zahraničia. Prečo žiadne americké, ktoré tiež potrebuje domov?
- Neuprednostňujem ani jedno dieťa pred druhým. Videl som trpieť mnoho detí, deti, ktoré trpeli omnoho
viac, než to vidíme v Amerike. Napríklad ako naša najstaršia dcéra Zahara, ktorá by teraz už určite
nebola nažive, keby sme ju neadoptovali. Viem, akú dostávala starostlivosť, nulovú. Teraz si neviem
predstaviť život bez nej.
Bolo ťažké naučiť sa byť rodičom?
- Bol som prekvapený, aké to bolo pre mňa samozrejmé. Bolo to veľmi inštinktívne. A teraz som nadobudol obrovskú sebaistotu a dôveru k týmto inštinktom. Napríklad najmenší zvuk v noci ma zobudí, lebo deti ma možno potrebujú. Alebo napríklad, keď majú zlú náladu, viem, ako odvrátiť ich pozornosť. Vedia, že keď urobia neporiadok, musia ho aj upratať.
Vždy ste chceli veľkú rodinu?
- Vždy som si vravel, že ak budem chcieť rodinu, tak veľkú. V našom dome stále počuť džavot, chichotanie, kričanie, plač aj detské šarvátky. Milujem to. Milujem to, milujem to. Nemám rád, keď sú deti z domu preč. Možno je fajn byť jeden deň v hotelovej izbe a povedať si: "Konečne si môžem prečítať noviny", ale
na druhý deň mi už chýba tá kakofónia detských hlasov.
Akou matkou je Angelina?
- Jedna z najlepších vecí, ktorú som kedy urobil, bolo, že som sa rozhodol mať deti spolu s Angie. Je skvelou matkou. Som neskutočne šťastný, že ju mám. S partnerkou, akou je Angie, viem, že keď pracujem, deti sú šťastné, spokojné. A keď pracuje Angie, vie, že sa o deti postarám. Pred dvomi rokmi ste priznali svoje dávne neresti ako fajčenie marihuany.
Prečo ste sa dali na drogy?
- Snažil som sa zahnať depresie, s ktorými som dlhší čas bojoval. Dokopy som sa dal až vtedy, keď som si uvedomil, že to so mnou ide z kopca. Na konci 90. rokov mi bolo zle zo seba samého. Skrýval som sa pred životom celebrity. Veľa som fajčil marihuanu, len som sedel na pohovke a menil sa na kysnutý koláč a bol som na seba naozaj naštvaný. Obdobie depresií mi tiež pomohlo zistiť, kto vlastne som. Beriem to ako skúsenosť, ako semester v škole života. Tento semester som sa špecializoval na depresiu. Nemohol som sa dočkať, kedy sa dostanem domov a zahrabem sa. Ale ten pocit nepokoja rástol a raz v noci som si povedal, že je to nanič.
Bol som tak trochu stroskotanec, muž, ktorý mal pocit, že vyrástol v prázdnote a chcel vidieť veľa vecí a cítiť inšpiráciu. Potom som bol akoby vyhorený, mal som pocit, že som si nechal ujsť šancu.
Vraj ste skončili aj s ďalšou neresťou - cigaretami. Prečo?
- Dcéry Zahara a Shiloh ma nachytali s cigaretou v ústach. Prenasledovali ma von na záhradu. Nemohli
tomu uveriť, pretože som im stále dookola opakoval, aké je fajčenie škodlivé. Začal som potom chodiť na hypnoterapiu a používal nikotínové lízatká a náplaste. Fajčiť v prítomnosti detí mi zakázala aj Angelina.
Považujete sa za šťastného človeka?
- Na pojem byť šťastným človekom kladiem veľký dôraz. Šťastie je nadhodnotené. V živote musia
byť aj určité konflikty. Som spokojný s tým, že robím správne rozhodnutia a že som si našiel ženu, ktorú milujem. S Angie si spolu budujeme rodinu, ktorú tiež strašne milujem. Mať rodinu je odvážny čin, lebo čím viac milujeme, tým viac stratíme.
Baví vás nielen herectvo, ale tiež vraj navrhujete nábytok...
- Nie je to pre mňa len výstrelok. S touto myšlienkou sa pohrávam už roky. Vlastne si kreslím svoje nápady pre budovy a nábytok od začiatku 90. rokov, keď som po prvý raz narazil na architektov Charlesa Rennieho Mackintosha a Franka Lloyda Wrighta.
Vraj máte slabú pamäť na tváre. Je to pravda?
- Dostáva ma to do problémov. Fakt veľa ľudí ma neznáša. Myslia si, že som neúctivý. Už som sa aj pokúšal napraviť to tým, že som sa každého pýtal, odkiaľ sa poznáme. Ale to bolo ešte horšie. Urazili sa ešte viac. Nepomohlo ani to, že som sa poďakoval, že sa mi pripomenuli. Väčšina z nich sa cítila dotknutá.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.