Ani nie Babiša a spol. - na to ešte bude dosť času – ale súmrak dvoch tzv. konštitučných strán českej demokracie, ODS a ČSSD.
Hovoriť rovno o pekle by nebolo primerané zvlášť čo sa týka socialistov, ktorí voľby – hahahahaha – „vyhrali". Dvadsať a pol percenta, koľko dosiahli, je akurát ešte o jeden a pol menej, než pred troma rokmi, keď vtedajší líder Paroubek po „víťazstve" obratom rezignoval na funkciu predsedu. Útok prvého podpredsedu Haška a spol. na predsedu Sobotku, aby urobil rituálne harakiri tiež, má teda zdanlivo racionálne jadro.
Avšak len veľmi zdanlivo... Po prvé preto, lebo kým v ČSSD verzia 2010 bol Paroubek čosi ako Boh, alebo, ehm, ehm, Fico (teda líder a dlho, dlho, dlho nič, a potom všetci ostatní), vo verzii 2013 voľby spackalo kolektívne vedenie ČSSD. Sobotka bol viac-menej „primus inter pares" (prvý medzi rovnými) do tej miery, že ako predseda v lete prehral práve proti Haškovi a spol. bitku o to, či podporiť alebo nie „odbornícku" vládu Rusnoka.
A, čo je kľúčové, preferencie socialistov, vznášajúce sa vtedy v oblakoch (35 percent a podobne), začali klesať priamo úmerne času, s ktorým sa vytrácal a bledol obraz nepriateľa, teda vlády Nečasa. Politická zodpovednosť podpredsedu Haška na výsledku a na tom, že so ziskom jednej pätiny hlasov strana nevie zostaviť vysnívanú ľavicovú vládu s KSČM, je teda minimálne rovnaká ako predsedu Sobotku.
Rezignovať by malo celé vedenie, alebo nikto. Netreba ale analýzu, aby bolo zrejmé, že politická zodpovednosť bola len zámienkou pre výzvu Sobotkovi, aby odstúpil, ktorú pomerom 20:13 odhlasovalo predsedníctvo ešte v nedeľu.
Volebné fiasko „víťaznej" ČSSD len naplno odzátkovalo mocenský zápas, ktorý v nádobe s vinetou ČSSD zúri už od prezidentských volieb a „manažuje" ho osobne Zeman s cieľom urobiť si z ČSSD „prezidentskú" stranu (ako má napr. Putin), cez ktorú by vládol. Skutočnosť, že rokovania s Babišom a KDU-ČSL, čo by mohli byť akože budúci koaliční partneri, rozbehla ČSSD dvojkoľajne – Hašek a Sobotka zvlášť - je jasnou správou, že česká sociálna demokracia smeruje k rozpadu.
Po totálnej „kefe" ODS (7,7 percenta), ktorá takto končí ako tzv. základná strana ponovembrovej demokracie, približuje roztrhnutie ďalšieho štandardného subjektu ten ozajstný očistec českej politiky. Ako už napísal šéfredaktor Reflexu Šafr - zdravím, Pavle - Česko čelí „náletu autokratov, UFO".
Dominancie vo verejnom živote sa ujímajú Marťania, „ktorí usilujú o moc, ktorá nie je pod žiadnou kontrolou, pričom vedú demagogické reči, že dajú ľuďom viac moci.
Veľmi pekne. Ešteže na Slovensku to máme usporiadané oveľa prehľadnejšie. Žiadny Zeman, Babiš, Okamura, komunisti. Len jeden Fico.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
