Multitalent. Spevák, herec, tanečník. Nesmelý železničiar i šarmantný princ. Zlaté dieťa. Skrátka nezameniteľný Václav Neckář v stredu oslávil jubilejnú sedemdesiatku a jeho fanúšikovia doslova ďakujú nebesiam za to, že sa jej dožil a že sa opäť vrátil na pódiá.
Pred jedenástimi rokmi mali o neho oprávnené obavy. Zákerná mozgová mŕtvica zaútočila nečakane a s Vaškom to vyzeralo zle. Sám už neveril, že sa ešte vráti.
Len ho ťahalo doľava
Bola jeseň 2002. V ten deň mal v televízii nahrávať pesničku a pripraviť sa na ďalší deň, keď mal v živom vysielaní hovoriť vtipy. Prvé príznaky sa objavili už cestou do štúdia.
„Šoféroval auto a išiel po diaľnici rýchlosťou 130, bez problémov. Len zrazu prestal rozprávať. Keď mu zazvonil telefón, podal mi ho. Vedel, že nemôže hovoriť. Prišiel k televízii, normálne zaparkoval, len nehovoril,“ spomína jeho brat Jan.
„Nebolo mi zle, nebolela ma hlava. Len ma nejako ťahalo doľava. Režisér mi priniesol papiere, na ktorých boli napísané vtipy. Pozrel som sa na ne a nedal som to vôbec dokopy, nedokázal som to ani prečítať,“ dopĺňa spevák.
Režisér hneď spoznal, že je to asi mozgová príhoda a Janovi nakázal, aby brata hneď odviezol do nemocnice.
Päťsto pesničiek bolo fuč
Rekonvalescencia bola náročná. Rozpohybovať nielen telo, ale hlavne mozog. V ňom totiž nastal skrat, ktorý vymazal všetko, čo dovtedy Neckářa živilo.
„Päťsto pesničiek bolo preč. Zrazu som nevedel po nemecky, ani slovo anglicky a rusky. Nedokázal som správne zoradiť slová vo vete, bolo to hrozné,“ spomína.
Musel sa učiť všetko od začiatku. Za prvých päť mesiacov sa naučil päť svojich piesní a postupne pridával ďalšie.
Vraj nemal talent
V čiernej diere sa tak stratila celá, naozaj úspešná kariéra, ktorá sa začala už v detstve. Neckářova rodina žila v Ústí nad Labem, otec bol hercom a tanečníkom, mama divadelnou ekonómkou a malý Vašek mal rád spev.
Kým nezačal mutovať, hrával detské úlohy v operných predstaveniach. Po maturite na Strednej všeobecnej vzdelávacej škole chcel ísť na Divadelnú akadémiu múzických umení. No všetky štyri pokusy boli márne, na vychýrenú DAMU ho nevzali, lebo vraj nemal talent. Uchytil sa teda ako elév v činohre mosteckého divadla, no už vtedy ho priťahovala hudba a sníval o veľkej kariére.
Študoval hru na klavíri a spev zdokonaľoval u profesora, ktorý kedysi cibril aj Karla Gotta.
Tromfol Menzla
Keď raz spieval v televízii, zaujal produkčnú vtedy pripravovaného filmu Ostro sledované vlaky. Povedala si, že by mohol byť ten pravý hlavný hrdina a pozvala ho na kamerové skúšky.
O úlohu nesmelého železničiara Miloša Hrmu mal pôvodne záujem aj sám režisér Jiří Menzel, no keď uvidel Vaška, rozhodol sa, že sa na postavu hodí viac. A on sa jej zhostil výborne. Keď film získal Oscara, zrodila sa aj česká hviezda. A pre Neckářa to bolo zadosťučinenie za neúspešné pokusy dostať sa na DAMU.
S Menzlom nakrútil aj ďalší film Skřivánci na niti, no ten skončil v trezore.
„Potom som mal asi čierny bod a už ma veľmi neobsadzovali. Bolo mi to ľúto, pretože som pôvodne chcel byť hercom,“ spomínal spevák.
Herecký i spevácky talent sa Neckářovi podarilo skĺbiť vo vydarenej hudobnej rozprávke Šíleně smutná princezna, kde si zahral s Helenou Vondráčkovou.
Zlatá éra Golden Kids
S Helenou sa Vašek stretol aj v ďalšom mimoriadne obľúbenom projekte. Spolu s Martou Kubišovou vytvorili trio Golden Kids. Na hudobné nebo vyleteli ako raketa, no napokon aj veľmi rýchlo a tvrdo dopadli na zem.
Celé to trvalo len 15 mesiacov, pretože prišla Pražská jar 1968 a zasiahla štátna moc. Na Martu Kubišovú kvôli politickej angažovanosti zosnovali pornografickú aféru s podvrhnutými snímkami a dostala doživotný zákaz činnosti.
Vrátil titul i odmenu
Neckář bol síce jediný, kto v prospech Kubišovej svedčil na súde, no nepomohlo to. Medzitým už rozbehol úspešnú sólovú dráhu, ale s Martou nikdy neprerušil kontakty. Ešte počas totality sa niekoľkokrát pokúšal o jej comeback, čo sa, samozrejme, nepodarilo.
Komunisti mu však toto kamarátstvo nechceli odpustiť. Ako sa napokon ukázalo, aj on patril k spevákom, ktorí museli robiť kompromisy, keď chceli spievať.
Štátna bezpečnosť ho deväť rokov viedla vo svojich dôverných záznamoch, avšak jeho spis založili do archívu, pretože Neckářove informácie sa nedali nijako využiť.
Po revolúcii však toto veľmi ľutoval, vrátil titul zaslúžilého umelca a s ním aj prémiu 5-tisíc korún.
Neposedný
Každopádne ako spevák bol vynikajúci a s kapelou Bacily, ktorú založili s bratom Janom, sa im darilo. Hity ako Stín katedrál, Kdo vchází do tvých snů, má lásko, Tú kytaru jsem koupil kvůli tobě, Čaroděj dobroděj a mnoho iných ľudia milovali.
Vašek vedel zaspievať akýkoľvek štýl a stal sa skutočnou legendou československej pop music. Od samého začiatku kariéry bol iný ako ostatní speváci.
Pripomínal neposedné dieťa. Na pódiu vyskakoval, robil roznožky a divákovi vyčaril dobrú náladu. Pre niektorých to bolo nepochopiteľné.
„Už pri konkurze v plzeňskej Alfe sa pán riaditeľ spýtal: Prečo sa tam ten človek tak divne hýbe? A prečo nemôže len tak stáť? Pozrite sa, ako pri mikrofóne pekne stojí napríklad pán Chladil...,“ smeje sa Vašek, ktorý sa inšpiroval zahraničnými umelcami a dokonca sa v tanci zdokonaľoval s baletkami.
Chodil na klasickú baletnú prípravu a ako hovorí, mal ešte o motiváciu navyše, pretože v súbore tancovala baletka Jarka, s ktorou sa napokon oženil.
Má svojho strážneho anjela
Po Nežnej revolúcii v Neckářovej kariére nastal útlm. Pokusy obnoviť Golden Kids nevyšli a nevydal ani albumy, ktoré by spôsobili hystériu ako kedysi. Do toho prišla choroba. Najskôr jeho mŕtvica, potom ochorela manželka, ktorej po operácii srdca zlyhali obličky a je odkázaná na dialýzu.
Václav Neckář má však brata, ktorý s ním zvládal nielen obdobie veľkej slávy. Janovi vďačí za to, že chytil druhý dych, že ho nenechal sedieť doma s hendikepom. Vyburcoval ho k tomu, aby sa znovu naučil piesne a postavil sa na pódium.
Dokonca sa Vaškovi a Jarke stará o domácnosť a varí im, keď sami nemôžu. A dohliada na to, aby Vašek žil zdravo, pretože mozgová mŕtvica prišla aj kvôli jeho nadváhe a že správna životospráva bola kedysi pre neho neznámym pojmom.
Teraz je všetko inak. Je zdravo a správne potraviny. Žiadne bravčové mäso, sladkosti ani vyprážané. Z alkoholu maximálne pivo.
„Je to dosť drsný režim, snažím sa byť na seba drsný. Dosť na mňa dohliada brácho, k mäsu mi dovolí len tri zemiaky,“ konštatuje so smiechom.
Aj vďaka tomu schudol 20 kíl. Pri výške 169 centimetrov sa mu teraz darí udržiavať váhu okolo 70 kíl.
Ako zamlada
Sám priznáva, že sa teraz cíti dobre, nie je unavený a má chuť do práce. A podaril sa mu aj comeback. Vrátil sa s vianočnou piesňou Půlnoční, po nej nasledoval album a vydarené turné.
„Nedúfal som ani vo sne, že budem ešte spievať. Potom som spieval lepšie, než hovoril. A teraz ideme šnúru ako zamlada,“ teší sa spevák, ktorý síce stále nerozpráva úplne bez problémov a niekedy musí slová hľadať, ale iskra v jeho oku zostáva nezmenená.
Autor: Spracovala Nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
