Herečka sa nepovažuje za ženu, ktorú položí nejaký smútok. Ak aj má problém, snaží sa myslieť pozitívne.
"Nikdy sa neľutujem. Nie som uplakaný typ, ktorý čaká, že mu niekto pomôže. A dosť sa čudujem ľuďom, ktorí sú pasívni, ja som nikdy taká nebola. Môj ocko má také životné krédo, že najdôležitejšie je nebáť sa. Myslím si, že vždy človeka čaká niečo krajšie, lepšie, len si za tým treba ísť. Som zdravá, mám zdravé deti, prácu, ktorá ma baví, a keď sa aj dejú všelijaké veci okolo mňa, ktoré možno nie sú úplne podľa mojich predstáv, tak nevidím dôvod, prečo by som mala byť smutná."
Štartuje sa s Hegerovou
Ak však nastane situácia, že si potrebuje od smútku uľaviť, nehanbí sa priznať, že si poplače v kúpeľni.
"Človek pustí vodu do vane, nikto ho nevidí, nikto ho nepočuje, nikto sa nečuduje, že má červené oči, keď vyjde von. Takéto bežné babské „plačky" sú u mňa celkom obľúbené. Lebo si myslím, že keď je človeku ťažko a smutno, mal by sa vyplakať. Dokonca som robievala aj to, že keď na mňa prišiel splín alebo ma na duši niečo ťažilo a nevedela som si uľaviť, pustila som si Hegerovú, aby sa mi to podarilo naštartovať, otvoriť slzný kohútik a vypustiť smútok von."
Sympatická blondínka nemala vždy na ružiach ustlané. Životné prehry ako rozchod s bývalým manželom, potrat a nevydarené vzťahy ju naučili pokore.
"Človek musí chodiť nohami po zemi, vôl nesmie zabudnúť, že bol teľaťom. Facky od života sú pre mňa vždy takým konštruktívnym prebudením. Aj keď to boli z môjho prvotného pohľadu neprávosti, rany osudu ma vždy posunuli k tomu, aby som sa stala lepšou alebo objavila iný rozmer, iné hodnoty. Ako sa hovorí, koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje."
Potrebujeme sa menej
Napriek viacerým vzťahovým krízam Zuzana nemá pocit, že by im dnešné časy nepriali. Ako príklad dáva svoje tri kamarátky, ktoré žijú v harmonických manželstvách vyše 20 rokov.
"Myslím si, že aj dnes to v mnohých vzťahoch funguje. Moji rodičia sú spolu 45 rokov a majú sa veľmi radi, je to jeden nádherný vzťah. Čítala som o problematike dnešných vzťahov mnoho štúdií a dospela som k tomu, že v súčasnosti je oveľa jednoduchšie rozviesť sa, možno to je dôvod, prečo sa tak často rozpadajú. Ženy sú príliš schopné, muži tiež veľmi šikovní a už sa tak veľmi vzájomne nepotrebujeme ako kedysi."
Paneláková pojašená Alica dokazuje, že je typom sebestačnej ženy. Navrhla si dom, skladala si nábytok, vo voľnom čase sa venuje záhradke.
"Pamätám si, keď som kúpila posteľ a potrebovala som ju zložiť, tak som poslala svojho malého Kuba (syna), aby išiel pozháňať kamarátov. Doniesol mi rotu takých šesťročných chlapcov, rozdala som im úlohy, každý z nich držal nejakú dosku a ja som chodila so skrutkovačom a mali sme z toho nesmiernu zábavu. A vždy, keď prišli k nám na návštevu, tak sa išli pozrieť, či ešte posteľ drží."
Svižná v kuchyni
Ako správna žienka domáca sa dokáže riadne vyzvŕtať. Problém jej nerobí stíhať viacero činností naraz. V kuchyni vraj trávi málo času, pretože všetko robí svižne.
"Kým sa mi niečo uvarí, stihnem dať niečo prať, vyvesiť. A nájdem si čas aj na to, aby som išla ráno cvičiť."
Denný harmonogram sa jej začína budíčkom o pol siedmej. O pol ôsmej je už vo fitku. Zacvičí si do pol deviatej a o deviatej sa začína pracovný deň. Pri povinnostiach jej veľa pomáha 21-ročný syn.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
