Pavol Hrušovský, kandidát KDH a Híd-Mostu, , ktorý sa po roku a pol levitácie nechal navrhnúť aj oficiálne, by bol v úrade prezidenta nepochybne veľký pokrok oproti všetkým predchodcom. Už len skutočnosť, že je celoživotný nekomunista, robí z Hrušovského o tri i konské hrivy lepšiu štátnu hlavu, než všetko, čo tu je a bolo. Fakt, že je praktizujúcim demokratom, je tiež prednosťou tohto podpredsedu KDH, ktorý ak vo funkcii predsedu NR SR – najvyššej ,čo zastával - neohúril, tak ani nezlyhal. Takže mimo každej debaty tiež je, že na čele parlamentu, čo je ústavná inštitúcia No. 1., sa za 20 rokov slovenskej demokracie nič dôstojnejšieho nevyskytlo.
Medzi slabinami, ktoré pre prvé kolo voľby prevažujú, avšak pre druhé nehrajú rolu, na prvom mieste stojí, že Hrušovský je v politike pridlho. Do tej miery, že mimo jadrového elektorátu KDH, ktorý sa počíta v ráde jednotiek percent, všetkým ostatným on už iba lezie na nervy. Jednoducho a dobre, Hrušovského už bolo dosť. Voči nemu je ešte aj Čarnogurský, ktorý pauzoval desať rokov, akoby závan sviežeho vánku. Keby sa vedel politicky, energeticky takpovediac reštartovať, updatovať“ – ako napr. Klaus - tak by sa dalo dúfať, že aj preležaný Hrušovský sa v tej funkcii azda „urobí“. Ale aby v nej iba bol a dočista skysol? Hrušovského hviezdnou hodinou bol jeho novoročný prejav 2003. (Je jedno, kto ho napísal, ani Reagana – a ďalších – nezmenšuje, že si nepísal prejavy sám). Vtedy mal kandidovať – bol na vrchole. Odvtedy len vädol, chradol a vyprázdňoval sa.
Jasné, jasné. Zoči-voči (post)komunistickému kandidátovi – radšej nebudeme menovať, aby sme diabla neťahali za nohu - je baviť sa o Hrušovského slabinách čosi ako svätokrádež... Jeho problém je, že aby sa slabiny prestali počítať, musel by preliezť do druhého kola, čomu sa, napriek priaznivým prieskumom, jednoducho nechce veriť. Zvlášť nie po piatku, keď na svoj odchod z KDH zatrúbil Ján Čarnogurský. Iste, expredseda a zakladateľ hnutia už i doteraz znižoval (tuneloval) Hrušovského rastový potenciál. Pokiaľ sa ale po rozvode ešte budú ďalej preskupovať sympatie - skôr áno ako nie - dá sa vysloviť tušenie, že v silnejšom prúde sa povezú od Hrušovského k Čarnogurskému než v opačnom smere.
Po tom, čo KDH regionálnymi spoluprácami so Smerom rozbilo Ľudovú platformu (SDKÚ, KDH, Híd), kandidatúra Hrušovského je ďalším svedectvom, že nad pravidlá života v straníckej konfederácii stoja v hnutí osobné a skupinové záujmy. A keďže ani lokálne bunky Hídu si nenechajú hovoriť do kšeftov akousi celoštátnou politikou, aj maďarský oportunista Bugár stojí za Hrušovským. Napriek skutočnosti, , že v lepšom prípade je tento kádehák maďarskej menšine ľahostajný, a v horšom neprijateľný. Také dačo, že princípom života v ĽP je dohoda troch, bez ktorej nemá zmysel, chlapcom z KDH ani Hídu nehovorí nič. Platí, že ak sa dohodnúť nepodarí v takých otázkach, ako voľby VÚC a prezidenta – a dôležitejších niet - tak je lepšie platformu rozpustiť, lebo je len na smiech.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
