Ako vraví, nepríde mu divné večne niečo študovať, pretože človek by si mal dávať čo najvyššie ciele. A on veru rúbe vysoko. Veď posúďte sami.
KOŠICE. V lete „štátnicoval“ na Ekonomickej univerzite, ukončené má vzdelanie na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Tam ho momentálne prijali na doktorandské štúdium a okrem toho končí druhý ročník doplnkového pedagogického štúdia. Aby toho nebolo málo, ešte stíha aj učiť na Konzervatóriu.
Keď si k tomu prirátate množstvo koncertov, ktoré má s No Name a nezabudnete na fakt, že sa po dvadsiatich rokoch vracia na dosky Štátneho divadla v Košiciach, nemáte mu čo závidieť. Teda aspoň čo sa týka voľného času.
Rodinná dovolenka? 36 hodín
V lete si Igor teda užil sotva 36 hodín rodinnej dovolenky.
„Naši boli dva týždne v Taliansku, ale ja som práve štátnicoval na Ekonomickej univerzite, takže len v jednu stredu večer som priletel za nimi a v piatok ráno sme už odchádzali. V sobotu som opäť hral tri koncerty. Dovolenka skrátka niekedy je, niekedy nie je, ale muzikanti majú vo všeobecnosti taký život. Hrajú piatky a soboty a od nedele do štvrtka môžu byť rodičmi, manželmi a bratmi... Občas večer, napríklad, idem spať s deťmi o ôsmej a spím do siedmej rána. Niekedy je lepší takýto plnhodnotný bábätkovský spánok ako letná dovolenka,“ skonštatoval muzikant s priznaním, že v lete zvládol s kapelou 55 koncertov.
„Nie je dôvod ani priestor zaháľať a lenivieť. Buď človek maká a ide to, alebo sedí doma na zadku a...“
Zvláda oceniť akcie
Spokojne si však môže mädliť ruky aspoň kvôli tomu, že zvládol Ekonomickú univerzitu. Najviac mu vraj dal zabrať predmet Podnikové financie.
„Pani docentka je klasika, poctivá ženská, stará škola... Lenže vďaka nej si napríklad dovolím tvrdiť, že to ovládam adekvátne tomu, koľko sme dostali zabrať. Zvládam oceniť akcie, vyrátať hodnotu podniku...“
Protekciu vraj u profesorov často nemáva.
„Keď ste niekomu sympatický, tak sa samozrejme na vás pozerá inak, ale vždy sa nájdu pedagógovia, ktorí vás dajú do laty. V Banskej Bystrici na akadémii som mal napríklad pani pedagogičku, ktorá mi dala v treťom ročníku opakovať všetky tri ročníky a mal som skúšky z reči pred komisiou. Neexistuje, aby niekto prešiel nejakou školou, zvlášť ako je umelecká, bez toho, aby niečo vedel. To sa nedá.“
Niektoré ponuky sa neodmietajú
Výzvy má však vo všeobecnosti veľmi rád a aj preto sa vracia do Štátneho divadla, kde sa predvedie v muzkáli Móric Beňovský.
„Človek by si mal dávať vysoké ciele, len pri tých najvyšších sa totiž niekam pohne. Mám rád výzvy, preto som tu. Preto som sa vrátil po dvadsiatich rokoch na košickú scénu.“
S vedením divadla má však dohodu, že kapela No Name nesmie kvôli nemu prísť ani o jediný koncert.
„Najslávnejší predstaviteľ Mórica Beňovského Jožo Adamovič ma päť rokov učil na vysokej škole. Dokonca sme sa aj pohrávali s myšlienkou, že to bude hrať, bohužiaľ, nečakane zomrel. Stáli by sme na jednom javisku...
Možno mu to teda nejakým spôsobom dlžím a hľadal som preto spôsoby, ako sa tohto projektu môžem zúčastniť. Navyše, na muzikáli sa podieľajú ľudia, od ktorých keď dostanete akoby pozvánku k prestretému stolu plnému inšpirácií a kreativity, to sa skrátka neodmieta. Košické divadlo je môj líbling, tu som začínal už v roku 1992 v predstavení Pani úsvitu, mal som 10 rokov... Mám teda tomuto divadlu čo vracať.“
Okrem noviniek v pracovnom živote sa niečo nájde aj v súkromnej oblasti. Ako správny ekonóm sa rozhodol s manželkou investovať do nehnuteľnosti a kúpiť si domček na Severe.
„Nebývame tam, ani tam dlho bývať nebudeme, ale chceme, aby časom deti mali vlastnú detskú izbu a aby sme boli blízko v meste. Asi tam teda skôr či neskôr zakotvíme,“ zakončil líder No Name.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
