Pár dní pred štartom 90. ročníka Medzinárodného maratónu mieru sa na pultoch kníhkupectiev objavila zaujímavá knižočka - „Maratony, nejvýznamnější a nejvyhledávanější“. Miesto v nej, podľa výberu britských autorov, sa ušlo iba päťdesiatim, od polárnych cez vysokohorské, klasické mestské, až po púštne. Košice tam nie sú...
KOŠICE. Rebríček špecializovaného portálu All-Athletics však už niekoľko sezón „tvrdí“, že by tam mali byť. Keď pre nič iné, tak podľa dosiahnutých výkonov určite.
V tomto roku ocenili zostavovatelia prestížneho rebríčka košický MMM za tento ukazovateľ 9224 bodmi, čo ho momentálne radí na 16. miesto na svete a 9. v Európe.
Aj chýrny Boston, najstarší maratón sveta, bledne závisťou, lebo má až o 205 bodov menej ako Košice.
A to aj napriek tomu, že za kvalitu štartového poľa, čo je druhý ukazovateľ, dostali Košice iba 10 bodov (25. miesto na svete), kým Boston 280, a líder kombinovaného rebríčka Londýn až 990...
Vzájomná dôvera
Z tých „desaťbodových“ maratónov je košický (z hľadiska výkonov) jednoznačne najvyššie. Znamená to, že jeho organizátori musia mať obdivuhodný čuch pri výbere pretekárov...
„Áno, zrejme je to tak, že u nás funguje nejaký šiesty zmysel, že dokážeme dostať na štart, aj pri nižšom rozpočte, kvalitných pretekárov,“ vraví riaditeľ pretekov Branislav Koniar.
„Dôkazom, že nám to klape, boli aj tohtoročné výkony, či už zlepšené osobáky piatich afrických bežcov, a najmä časy prvých troch v kategórii žien, ktoré boli lepšie ako doterajší traťový rekord.“
Prirodzene, sú to aj roky skúseností, a dobrá spolupráca s manažérmi, ktorí rozhodne neponúkajú Košičanom nejaký lacný vytrvalecký brak.
„Určite, za tie roky je už medzi nami vzájomná dôvera, a môžem povedať, že spolupracujeme s takými manažérmi, ktorí nemajú u nás žiadne podlžnosti, vždy sa vedeli za svojich pretekárov zaručiť, a ešte sa nestalo, aby na nás v tomto smere spravili nejaký podraz, veď ani oni si nemôžu dovoliť urobiť si zlé meno v tejto branži.“
Aj keď niekedy môže byť riziko staviť na absolútnych maratónskych nováčikov či perspektívnych vytrvalcov bez väčších súťažných skúseností. Ale to je zrejme cesta do budúcnosti, pretože na ostrieľané maratónske esá majú nárok len tie najväčšie svetové maratóny.
„Samozrejme, veľké mená sú pre nás príliš drahé, ale občas sa aj nám podarí získať nejakého zvučného borca. Dôležité je, aby sme to s tými menej známymi pretekármi dobre namixovali, keď máme v štartovom poli medzi elitnými vytrvalcami taký zlatý mix, a to sa nám zatiaľ darí.“
Celá kopa osobákov naznačuje, že by sa niekto z účastníkov 90. ročníka Medzinárodného maratónu mieru mohol o rok do Košíc vrátiť.
„Samozrejme, oni to proklamovať priamo nemôžu, pretože o tom sami nerozhodujú, to je záležitosť ich manažérov. Určite by sa niektorí z nich do Košíc o rok radi vrátili, ale nie je to na ich rozhodnutí. Možno by sa dalo uvažovať aj o návrate víťaza a traťového rekordéra z roku 2012 Lawrenca Kimaiya, keď sa opäť vrátil k manažérovi Königsovi, s ktorým máme výbornú spoluprácu. Prirodzene, radi by sme opäť privítali aj niektorú z tohtoročných afrických účastníčok, aj keď ony sa práve výkonmi u nás posunú už trošku ďalej.“
Silná sezóna
Dostať na štart kvalitu, to si žiada aj každoročné navyšovanie sumičky v ostro sledovanej kategórii „Prize money“. Klesajúca krivka na tomto diagrame by mohol byť problém.
„Uvidíme, čo nám povedia naši partneri, či odmeny pre pretekárov budeme môcť navýšiť aj v budúcom roku. Aj preto, keď chceme ísť vyššie, musíme prehodnotiť trebárs aj to, ako naložíme so zdrojmi, ktoré získavame zo štartovného. Prirodzene, vyššia kvalita si žiada navýšiť aj tieto ukazovatele,“ vraví Branislav Koniar, ktorý by bol nesmierne šťastný, keby sa MMM v tomto roku udržal v elitnej desiatke medzi najlepšími „Európanmi“.
„Doteraz sme boli v tom rebríčku najvyššie vlani, vďaka výkonom v mužskej kategórii. Bolo by skvelé, keby sme sa v ukazovateli dosiahnutých výkonov udržali v prvej desiatke medzi európskymi maratónmi, ale je to silná sezóna. Ešte budú maratóny v Amsterdame, Eindhovene či Frankfurte, takže do konca roka nás môžu tri či štyri maratóny prekonať. Ale aj nemusia...“
