Ten nešťastný Jahnátek si nedá pokoj. Niežeby zaliezol kamsi do diery a tam sa červenal. Alebo sa tešil, že za rodinný výsadok do „podniku", ktorému šéfuje, sa mu vlások neskriví, keďže latka politickej kultúry Smeru leží žabe pod zadkom. Nie. On sa ešte vyhráža a to tak, že si o to vyšetrovanie ozaj koleduje.
"Stále monitorujeme situáciu. Máme mená fyzických a právnických osôb, ktoré si objednali túto kampaň a ktorí vyskladali prostriedky. Všetky tieto informácie majú inštitúcie, ktoré to vedieť majú", vyhlásil do rádia. To vážne, súdruh minister? Takže poďme. Kto akože „monitoruje situáciu"? Vy, vaša kancelária, vnútro, SIS, vojenská kontrarozviedka či nejaká súkromná detektívna agentúra? Ak náhodou nežartujete – akože zrejme áno – tak máte, vážený profesore, problém: Ktokoľvek je za tým „monitorujeme", nevidieť legálny, so zákonom konformný dôvod, aby tak robil.
Na základe akého podnetu, príkazu, povolenia, vážený profesore, vy tu niekoho monitorujete, resp. dávate monitorovať? Aj keby bolo skutočnosťou, že niekto si „objednal kampaň" a „vyskladal prostriedky", tak je to úplne legálna aktivita, ktorú z pozície služobníka verejnosti - to je minister – musíte pokorne strpieť. Ešte aj keby ozaj šlo - akože nejde – o presadzovanie skupinového záujmu obchodných reťazcov, s ktorými bojujete... Odkiaľ beriete oprávnenie spravodajskými prostriedkami – lebo inými „monitorovať" nie je možné - zhromažďovať „mená fyzických a právnických osôb"? Objednať si kampaň, trebárs aj na diskreditáciu ministra pôdohospodárstva PRAVDIVÝMI INFORMÁCIAMI smie v slobodnej krajine každý. Alebo sa mýlime?
Nie. Je veľmi možné, že Jahnátek blufuje. Vytváraním takpovediac sprisahaneckého pozadia chce odkloniť pozornosť od príbehu, ktorým je jeho rodina a rodáci na ministerstve, kam až oko dovidí. Tým sa však dopúšťa ohovárania. Zákerne podsúva verejnosti, že trebárs aj na tento text ktosi „vyskladal prostriedky". A to je pekné svinstvo. Akoby z oka vypadlo komunistovi, ktorý si myslí, že aký je on, takí sú všetci. Špinu, v ktorej sedí, hádže na iných.
Keď sa onehdy prevalilo, že jedna francúzska eurokomisárka urobila šéfom kancelárie svojho rodinného priateľa, veľmi rýchlo skončila (a začala sa séria škandálov, na konci s odstúpením celej komisie). Nikto nechce od Fica – teda autor textu určite nie – aby odvolal Jahnátka, keďže, po prvé, ten vo vláde nie je za voličov Smeru, ale za svoj „riadiaci orgán", a po druhé, zamestnávanie príbuzných je v DNA mentálne postkomunistického Smeru. (Typický postoj: "Nemôže byť nikto diskriminovaný len preto, lebo je s ministrom rodina").
Nikto nič od premiéra ani Smeru nechce mimo toho, aby z pozície, v akej sa normálny politik ocitnúť nikdy nemôže, sa nevyhrážali akýmisi policajno-spravodajskými metódami a nezastrašovali ľudí. To je nehorázna drzosť a tichý príznak rusifikácie verejného života. Najskôr vyhrážky, potom „upozornenia" (napr. nábojnica v pošte), a napokon fyzické likvidácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
