Keď sa povie Ivana Chýlková, niektorým sa vybaví seriál Bylo nás šest a hanblivá študentka telocviku, iným možno komédia Dědictví, aneb..., kde si zahrala Donutilovu manželku, ktorá neverí v Boha, lebo ho nikto nevidel. Ďalším možno iná z mnohých postáv, ktoré stvárnila. A určite všetkým to, že ide o životnú partnerku herca a zabávača Jana Krausa.

Ani jeden z rozhovorov sa nezaobíde bez toho, aby sa jej nepýtali na tohto svojrázneho muža.

„Dávno som pochopila, že je na mne najzaujímavejší Jan Kraus. Ale vzhľadom k tomu, že ma tiež zaujíma, mám pre to čiastočné pochopenie,“ hovorí s úsmevom.

Treba však povedať, že na živote herečky, ktorá presne pred týždňom oslávila päťdesiatku, je toho zaujímavého omnoho viac.

Herectvu dala len jednu šancu

Ivana Chýlková je žena, ktorá sa „nepára“. Aj štúdiu herectva dala len jednu šancu, hoci po tejto profesii veľmi túžila.

„Nedokázala som si predstaviť niečo iné. Vyštudovala som konzervatórium v Ostrave a potom som sa prihlásila na DAMU. Prijali ma hneď na prvýkrát, čo bolo asi šťastie, pretože ja som mala takú bezmedznú dôveru k tým ľuďom, ktorí boli v komisii, že keby mi povedali, že nemám talent, tak po druhýkrát by som sa už určite nehlásila. Veď kde by som nadanie vzala za rok alebo za dva? To buď človek má, alebo nemá. To sa nedá kúpiť,“ tvrdí rodáčka z Frýdku-Místku, ktorá napokon študovala v jednom ročníku s Vilmou Cibulkovou, Evou Holubovou či Karlom Rodenom.

Basketbalistka, alebo ľahká deva?

Obdivovala Ivu Janžurovú a snívala o tom, že aj ona raz bude komediálnou herečkou.

„Bola som o tom presvedčená. Keď som niekde bola, tak sa ľudia smiali. Pán Boh vie čomu, ale ani sekundu mi nenapadlo, že by som mohla hrať niečo vážne. Ale na škole sme si robili s Jitkou Asterovou srandu, čo by som tak mohla za komunizmu hrať. No buď basketbalistku, alebo kur.u. No, tak to by bolo jediné, do čoho by ma boľševik obsadil. Takto žena budujúca socializmus predsa nevyzerá, nie?“ smeje sa Ivana, ktorá napokon hrala všetky žánre.

Avšak, samozrejme, vzhľadom na svojich 183 centimetrov, sa nevyhla sa ani rolám basketbalistiek.

Trauma kvôli prsiam

Jej prvoplánovo neprekážalo, že je vysoká. Vadilo jej však, keď to riešili iní.

„Môj otec má dva metre, tak som nepredpokladala, že budem mať meter šesťdesiat. Ale všimla som si, že to prekáža druhým, a to mi vadilo. Stále o tom niekto hovoril. Ja tiež nehovorím o tom, keď niekto meria meter päťdesiattri. Každý sme nejakí a príde mi hrozne divné, keď o tom ostatní hovoria. Vadí mi to buranstvo. Ja som však mala iné problémy. Mne vadilo, že mi nerastú prsia a že ničím nepripomínam ženu. Moje telo sa až do osemnástich rokov venovalo len rastu,“ vysvetľuje dnes už s nadhľadom.

„Nemala som vôbec žiadne prsia. Bola som pozoruhodné zjavenie. Zaoberala som sa tým, či som v poriadku. Stála som stále pri zrkadle, vypchávala som si prsia a hovorila si, vidíš, takto by si mohla vyzerať. A keď sa ma pýtali: Ty nemáš prsia? Hovorila som: A na čo? Sú predsa dôležitejšie veci, napríklad duša. A keď sa to v osemnástich napravilo, bola som hrozne šťastná,“ prezrádza pikantné tajomstvá zo svojej puberty a potvrdzuje, že komediálny žáner jej naozaj svedčí.

Prišla do Honzíkovho života

Napriek tomuto pubertálnemu „hendikepu“ dnes patrí k šarmantným ženám a napokon svoj život spojila s dvoma zaujímavými mužmi.

Jej partnerom bol charizmatický herec a spolužiak z výšky Karel Roden. Ako je známe, po niekoľkých rokoch spolužitia sa rozišli, no nie hocijako. Chýlková sa dala dokopy so známym zabávačom Janom Krausom a Roden s jeho manželkou - herečkou Janou Krausovou.

K „veľkej partnerskej rošáde“ došlo už pred osemnástimi rokmi a ako sa ukázalo, bolo to šťastné rozhodnutie, keďže obidva páry si spolu nažívajú dodnes. A navyše aj navzájom dobre vychádzajú.

Krausa spoznala ako „ušiaka“

Hoci by si človek myslel, že Ivana a Jan sú diametrálne odlišní ľudia, pravda je taká, že sa našli.

„Dôležitý je len fakt, že som prišla do Honzíkovho života a on zošalel. To je podstatné. Čo bolo predtým, je celkom jedno,“ konštatuje.

Zaujímavé však je, že muža svojho života videla aj ona po prvýkrát ako zlého ušatého chlapca Mikiho v Saxane.

„Keby mi vtedy niekto povedal, že to bude otec môjho dieťaťa, tak by som sa naozaj nahlas rozosmiala,“ spomína.

Paradoxne však o niekoľko rokov presne tá situácia nastala.

„Pri bývalých partneroch som necítila, že už chcem mať dieťa. Ale príroda to zariadila tak, že s Jankom som si povedala, s tebou áno!“ konštatuje herečka, ktorá svojho jediného syna Jáchyma priviedla na svet za dramatických okolností, keďže dieťatko malo zlomenú rúčku.

Dnes je však z neho poriadny šuhaj a z oboch rodičov si vzal to najlepšie – je pekný, má podrezaný jazyk, zmysel pre humor a aj herecké nadanie.

Ona nakupuje, on riadi zemeguľu

Ivana Chýlková je šťastná žena a netají sa tým. Má prácu, po ktorej vždy túžila a skvelú rodinu. Vo vzťahu to majú zaujímavo rozdelené.

„Doma sa venujeme hlavne jemu, ale mne to vôbec nevadí. Ja som na tie denné  'nedôležité' veci, ako sú nákupy, lekári a podobne. A on je na riadenie zemegule a vesmíru. On má tie vyššie myšlienky. Ale tak to mám rada,“ tvrdí Ivana.

Podstatnejšie ako domáce práce je totiž to, že ju Jan Kraus dokáže rozosmiať aj v súkromí, nielen na obrazovke.

„A oveľa viac. Inak by som s ním nebola, keby bol nudný. Mám s ním perfektný život.“

Čo ste o nej nevedeli

Ako dieťa nežila s rodičmi. Narodila sa im, keď ešte študovali a internáty boli rozdelené. Tak ju úrady dali na rok do dojčenského ústavu a mama za ňou dochádzala. Potom si ju k sebe do Zlína vzali babka a dedo, kým jej rodičia neskončili školy.

Hoci jej prischli úlohy basketbalistiek, tomuto športu sa chvíľu venovala, no nijako v ňom nevynikala. „Na všetko, čo sa týka pohybu, som veľmi nadaná, ale potom to nikam nevedie. Moje predpoklady pôsobia omračujúcim dojmom, nástup vyzerá fantasticky, ale potom už ďalej nič neponúknem. Vždy ma posielali behať za školu. Také to vyklepávanie nôh a podobne, to som zvládla, ale potom som vybehla a keď už všetci boli dávno v cieli, funela som ešte len v zákrute.“

Šla by do Krausovho programu na povestný červený gauč? „Nie, pretože sa už poznáme. Aj v tom je pôvab tej veci, že sa s hosťami zhovára vlastne až pred divákmi, pred predstavením sa s nimi len pozdraví. Všeobecne vzaté nie som druh človeka, ktorý sa rád baví za každých okolností s každým. Keď už niekam idem, musím vedieť, čo sa odo mňa očakáva.

nov

Autor: Spracovala: nov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.