Keď minister hospodárstva vlády Fico I na žartovnú otázku týždenníka Trend „A vedia si štátne podniky zúčtovať úplatky?", dal odpoveď, že „(...) aj to je ošetriteľné v štátnych podnikoch, len to musí byť niekde evidované", aj laikovi muselo byť v tom momente zrejmé, že slovenská politika porodila ďalšieho klauna. A keď sa ešte sám obrátil na novinára s otázkou, že „ak súkromník vygeneruje čierne peniaze na netradičnú formu obchodovania, prečo to nemôže urobiť štátna firma?", nezostal ani tieň pochybnosti, že Ľubomír Jahnátek je prvá zabávačská liga.
To bolo dávno. Šesť rokov ubehlo ako voda, mimo iného aj tým, že z Jahnátka urobili v Košiciach profesora. (Doktor Figeľ bledne závisťou.) Elita národa je elita národa, neprekvapí teda, že aj v jeho potomstve, širšej rodine a rodnej dedine je talentu na pohľadanie. Dôkazom nad dôkazy, že vlastnosti ako intelekt, pracovitosť a láska k službe vlasti sa dedia, je takto aj osem zamestnancov rezortu pôdohospodárstva z pokolenia Jahnátkovcov, resp. obce Komjatice, kde má rodný dom. A ešte jeden Jahnátek - konkrétne syn - v Jadrovej a energetickej spoločnosti Slovenska (JESS). To je, zhodou nešťastných okolností, pološtátna firma, u kolísky ktorej stál - Ľubomír Jahnátek osobne.
No. Teraz asi čakáte komentátorské múdrosti, že ako ohavnému rodinkárstvu čeliť. Alebo - ak ideme k príčinám - ako zabrániť hlavám veľkých rodín (bratstiev, klanov, mafií) v premene na ústavné hlavy. Žiaľ, autor nevie poslúžiť. Nemá nápad. Na rozdiel od expertov z tretieho sektora, ktorí pri takýchto príležitostiach opätovne navrhujú prijať (zlepšiť, novelizovať) zákon o štátnej službe, obmedziť (zakázať) politické nominácie, eventuálne - tí s väčšou fantáziou - zmeniť volebný systém na väčšinový, či dokonca viac priamej demokracie.
Žiaľ, nepomôže. Čeľaď „jahnátkovitých" a cestičky, ktorými zaplavujú systém ako kobylky, sú totiž len jeden z (iste najodpornejších) symptómov skutočnosti, že deklarované funkcie a pôsobnosti - teda služby verejnosti - prestali byť (už dávno) zmyslom a účelom existencie štátneho (verejného) sektora. Tými sú zamestnávanie, vytváranie kariérnych príležitostí, zabezpečovanie obživy a existenčných istôt pre príslušníkov privilegovanej triedy. Ktorá, v intenciách „košeľa bližšia ako kabát" sa, samozrejme, vytvára „jahnátkoidným" spôsobom.
Politické nominácie, falšovanie konkurzov, sťahovanie celých rodín do rezortov a inštitúcií (a pod.) už nemôžu skončiť. Ťaženie renty (materiálnej či inej) z držby verejných funkcii je totiž takpovediac „raison d´etre", základná orientácia verejného sektora. Keby v rezorte agro osem jahnátkovcov zamestnaných nebolo, tak by ani neexistoval. Nemal by zmysel. Sídlom všetkých kompetencií v pôdohospodárstve je predsa už dávno Brusel. Na Slovensku už niet ani jednej (podstatnej). A skúste sa informovať, koľko úradníkov robilo na ministerstve pôdohospodárstva pred 1. májom 2004 a koľko je ich tam dnes. Spadnete zo stoličky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
