Tréner tímu Good Angels Košice tak bude sedieť na dvoch stoličkách. A týka sa to aj jeho klubového asistenta Petra Jankoviča, výkonný výbor SBA (Slovenskej basketbalovej asociácie) už schválil aj jeho pôsobenie na poste asistenta národného tímu.
KOŠICE. Maroš Kováčik je od pondelka oficiálne novým trénerom ženskej basketbalovej reprezentácie. Muž, ktorý priviedol družstvo Good Angels k štvrtému miestu v Eurolige, bude mať na starosti aj národné družstvo. My sme sa nového trénera opýtali:
Ako dlho ste museli zvažovať, či prijmete ponuku viesť ženský A-tím Slovenska?
„Malo to svoj vývoj, trvalo to asi dva mesiace, kým sme sa definitívne dohodli. Ale pre mňa ako mladého trénera bola pocta robiť pri reprezentácii. To, že to chcem robiť, mi bolo jasné po sekunde, ale potom ostávalo dotiahnuť iné záležitosti s tým spojené.“
Do vášho angažovania Slovenskou basketbalovou asociáciou mal isto čo povedať aj váš klub...
„Bolo dobré, že pri prvom stretnutí, keď prišla ponuka, bol prítomný aj Daniel Jendrichovský. A generálny manažér Good Angels mi to odobril, takže potom to už bolo ľahšie.“
Už viete, ako skĺbite pôsobenie v ambicióznom klube a pri reprezentácii?
„Šťastie je, že termínovo sa povinnosti v reprezentácii s klubovými neprekrývajú. Reprezentačné zrazy a kvalifikácie sú v čase, keď nie je klubová sezóna. Tu problém nevidím, nie je to ako v hokeji. Kalendár FIBA je v tomto smere výhodný.“
Budete mať čas popri práci v klube sledovať počas sezóny adeptky na reprezentačný dres?
„Väčšina adeptiek nepôsobí v zahraničí, ale v slovenskej súťaži. Tie, ktoré sú v cudzine, našťastie osobne poznám, alebo ich viem modernou technikou sledovať aj na diaľku. Dnes sú na internete mnohé zápasy, takže to nie je problém.“
Za asistenta ste si vybrali Petra Jankoviča, ktorý je po vašom boku aj v Košiciach. Odzrkadľuje to váš vzťah, ako si rozumiete a dokážete spolupracovať?
„V reprezentácii nie je čas na špekulovanie, hranie na náhodu, Nerád by som niekoho len skúšal počas kvalifikácie. Tréneri radšej stavia na istotu. S Petrom sa mi robí dobre, vie čo a ako vyžadujem, stavil som na osvedčenú kartu. Myslím, že som si vybral dobre.“
Podarí sa vám posunúť slovenskú ženskú reprezentáciu aspoň o stupienok vyššie?
„Veľa bude závisieť od podmienok. Potenciál tu určite je, ale k nadštandardným výsledkom je potrebná minimálne štandardná príprava. Ak bude taká ako u iných európskych tímov, ktoré hrajú kvalitný basketbal, tak im možno budeme vedieť konkurovať. Ale o reprezentáciu sa treba starať.“
Takže ste chceli počuť, že už sa nezopakujú prípravy v neštandardných podmienkach?
„Garantovať vám to nevie nik, ale prísľub tu bol. Inak by som k reprezentácii nešiel. Tu nešlo o to, aby sme sa dohodli na mojich podmienkach, riešili sme pomery v národnom tíme. Aby sa príprava nešila horúcou ihlou ako tento a minulý rok, keď nebolo jasné, s kým v príprave hráme, kedy, kde sa bude bývať.“
Máte cieľ, ktorý ste si stanovili?
„Prvým je postup z kvalifikácie. Nie je to fráza, ale musíme ísť krok po kroku. Jasné, že každý sníva o olympijských hrách, ale predtým sú pred nami úlohy, ktoré nesmieme podceniť.“
