Tak napríklad:
- zásoba vlastnoručne prácne nazbieraných mušlí, vďaka ktorým bola váha kufra nad limit, by stačila aj menšiemu morskému múzeu. Teraz je na vani a zavadzia
- textilný náramok Hakuna-matata, ktorý na počkanie pri pláži žmurkajúc „uvil" zvodný José, leží na poličke
- piesok z pláže vo fľaštičke od kvapiek do očí je tam tiež (rozumej na tej istej poličke)
- zo sadrovej sošky zakúpenej v obchode miestnej galérie sa síce odlomila hlava, ale to nič. Pred návštevami sa tvárime, že to tak je zámerne
- vejár za 2 eurá aspoň poslúžil. A za to nebude vystavený na poličke, ale skrytý v zásuvke. Tak mu treba
- magnetka musí byť. Na chladničke však už na ďalšie nie je miesto. Nabudúce nebrať!
- neodolali sme ani kolekcii miestnych tradičných korenín. Akurát sme zistili, že všetky chutia rovnako. Nič to, aspoň majú rôznu farbu
- fejky kabeliek sme nateraz vypustili, niečo si predsa treba nechať aj nabudúce
- dovliekli sme tiež striekaciu divnú molitanovú vec, s ktorou sa hrali deti v bazéne. Síce žiadne nemáme, ale no nekúp to...
- hrdo u nás tróni už aj lopta v tvare melóna. Viete, aká je super? Na nerozoznanie od pravého. My ju máme a vy nie. Bé-bé...
- pohľadnice zásadne neposielame, ale zato kupujeme. Že načo? Hm, dobrá otázka...
- skončil u nás aj plastový kvietok s lístkami, ktorý sa hýbe, keď povieva vánok. Skrátka rozkošné!
- pôvodne sme poškuľovali aj po maľbe miestneho, nadnesene povedané insitného umelca. Keďže však vyzerala, akoby ho tvoril viac ako výrazne indisponovaný a naloganý, radšej sme si to rozmysleli
- kuchárska knižka, nech už sme kdekoľvek, musí byť. To, že z nej nikdy nič neukuchtíme, je predsa vedľajšie...
Takto by sa dalo pokračovať ešte veeeľmi dlho. A priznajme si, nejako podobne to vyzerá takmer v každej domácnosti. Nepodľahnúť totiž pokušeniam dovolenkových suvenírov by bol hriech. A medzi nami, dovolenka by sa nám potom ani zďaleka tak nerátala. Už sa teda začínam tešiť, čo si priveziem z tej budúcoročnej...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
