Posúďte sami, ako principiálne sa držal v tom prievane s plynom.
Víťazstvo Merkelovej vo voľbách do Bundestagu privítal Fico svojou tradičnou geopolitickou salvou, že „Slovensko sa musí orientovať na dve silné krajíny v Európe, Francúzsko a Nemecko (...)“. (A preto hurá, hurá, hurá Merkelová.)
O päť minút na to, a predtým v každej televízii označil E.ON Ruhrgas a Gas de France za „finančné skupiny“, čo je totálny nezmysel a urážka vlajkových lodí nemeckej a francúzskej energetiky. Pre bývalých akcionárov v SPP nenašiel desať rokov jedno pekné slovo.
Je predsa evidentné, že ak sa niekto „orientuje na Francúzsko a Nemecko“, tak kade chodí, tam rozpráva, napr. že „francúzski a nemeckí akcionári vôbec nepomohli tomuto podniku“, alebo „po tom, čo dobre na SPP zarobili, rozhodli sa podiel predať“, a pod. (Mal pri tom výroky ešte horšie, ale vyhľadávač neposlúcha.)
Jeden z dôvodov, prečo sa Fico tak zamiloval do mamky SPP, že si ju musel kúpiť aj so stratami, je, že „sme sa zbavili arbitráží za 200 miliónov eur“. Pre vysvetlenie: V arbitrážnych konaniach, ktoré iniciovali bývalí akcionári, lebo regulátor ich nútil predávať pod nákupné ceny, štát sám proti sebe zrejme nebude pokračovať.
Pozoruhodné len je, ako sa Fico zrazu bojí arbitráží a považuje za dôležité sa im vyhnúť. Je to ten istý Fico, ktorý v kauze „zákazu zisku“ už prehral Slovensku, alebo minul na právnikov na arbitrážach cca 40 miliónov eur. A ďalšie stámilióny sú na ceste, keďže – ako sa sám zveril – „už sa teší“ na arbitráže s vlastníkmi zdravotných poisťovní, ktoré ide vyvlastniť. Zaujímavé. Na jedny arbitráže sa teší, a z druhých má fóbiu. Čo za tým je?
Výborne sa tiež počúva, že strata, ktorú nám Fico kúpil, daňového poplatníka ani neofúkne, lebo predá rezervný plyn za 170 mil. eur, ktorý štát ovládol. Pekné. Otázka je, či ten rezervný plyn leží v zásobníkoch iba tak, lebo nemá čo robiť, a čaká na Fica, aby ho predal, alebo je to nevyhnutná bezpečnostná poistka proti ďalšej plynovej kríze.
Takisto by bolo zaujímavé vedieť, že prečo z tej rezervy nevykrýval SPP stratu už dávno, keď predsa polovica z toho plynu – teda za 85 miliónov - patrila štátu už doteraz? Tak či inak, v každom prípade platí: Ak sa strata zaplatí rezervným plynom, tak buď Slovensko nebude mať rezervný plyn, alebo musí SPP nakúpiť nový, čo – všakáno - opäť niečo stojí. Žiadny obed nie je zadarmo. Ani plyn.
Fico je opakovane pobúrený, že „ktože to predal SPP nevýhodne Francúzom a Nemcom?“ (A tak podobne.) Isteže terajšia opozícia, to vieme. Na základe akcionárskej zmluvy, ktorú tí zlí, zlí, zlí Dzurinda a spol. s Nemcami a Francúzmi uzavreli, však vláda Fico II teraz pokojne mohla výmenu akcionárov blokovať. Resp. dovydierať sa k pre štát ozaj komfortným podmienkam zmeny vlastníkov.
Nestalo sa. Ak sa pozrieme napr. na Orbána, ktorý znárodňuje, čo len vidí, o Ficovej afére s SPP sa dá povedať veľa, len to nie, že sa v tejto kauze správal ako etatista, za ktorého sa vyhlasuje. Čo myslíte, prečo asi? Že by mu bližší ako erár boli predsa len priatelia z J&T?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
