Romanca predsedu Fica s matkou SPP je zarážajúca aj tým, že keby zvolil inú obhajobu štátneho nákupu 60-miliónovej straty, nevyšiel by síce z argumentačnej vojny ako víťaz, ale dalo by sa mu rozumieť lepšie. A J & T a koristnícke zámery by sa mu vyhadzovali na oči o čosi zložitejšie.
Už sme sa tým minule zaoberali, pre istotu ale ešte raz: Obhajoba tohto kroku cenou plynu v situácii, keď bývalí spoluvlastníci - E.On Ruhrgas a Gas de France - predali svoj podiel v SPP práve preto, lebo presne Fico ich nútil predávať pod cenu, takže materská spoločnosť SPP produkovala rok čo rok stratu, je jednoducho neudržateľná. Vzhľadom na existenciu konkurencie v biznise s plynom a predovšetkým skutočnosť, že pred diktátom lacnejších cien na trhu bude musieť sklopiť uši aj Gazprom, je nad slnko očividné, že pre nižšiu cenovú hladinu ochranu štátu ani Fica vôbec nepotrebujeme. Predstava lacnejšieho plynu je isteže dosť komplikovaná. Faktom ale je, že pokiaľ to na Blízkom východe nepraskne a „arabská jar" sa neutrhne z reťazí viac, než už je, tak v dohľadnom čase by sa mali ceny len znižovať.
Inak, nielen v oblasti plynu a elektriny je dobré si všimnúť, že globálne vplyvy sú omnoho podstatnejšie než domáca politika. Keby namiesto cenového blúznenia (áno, vieme, boduje z komunikačného hľadiska) Fico rovno povedal, že áno, ja som etatista - neraz som sa tým chválil - tak mohol zostať síce nie filozofom, ale aspoň serióznym partnerom do diskusie. Pokračoval by totiž tým, že energetická bezpečnosť štátu je pre neho v eurách nevyčísliteľná hodnota, a preto je prízemné baviť sa o ziskoch či stratách. Niežeby sa s ním takto dalo súhlasiť, to zďaleka nie. Prezentoval by ale svetonázor, voči ktorému sa argumenty neváľajú pod nohami, ale zbierajú v pote tváre. Do debaty s teoretikom, ktorý sa drží princípu (predsudku?), že ak dôjde k nejakej poriadnej geopolitickej kríze či cenovým šokom na svetových trhoch, tak vtedy je sto percent v rukách štátu otázka národnej bezpečnosti, sa veru treba aj pripraviť. S tvrdením, že tranzit, distribúcia a predaj energií je biznis, v ktorom prvoradými cieľmi nie sú strata a zisk, veľa nenarobíte.
To ani omylom neznamená, že sto percent v rukách Fica a spol. je garanciou pokojnej budúcnosti, teda čo sa tých „plynových istôt" týka. (Dôvodné) podozrenia, že chce kamarátom, prípadne svojim „riadiacim orgánom" prihrávať lacnejší plyn, by však podstatne dôveryhodnejšie odvracal (ale neodvrátil) tvrdením, že manažérske vedenie firmy predsa nemohol prenechať (tým zlým) oligarchom s menšinovým podielom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
