Alebo rovno prejdite na druhú stranu. Asi také je poučenie z krízového vývoja v parlamente, kde mimoriadna schôdza zvolaná na návrh opozície „riešila" vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.
Rozumnejšie než komentovať fyzický útok na poslanca Viskupiča je povedať si, že k ručnej (pästnej) výmene názorov situácia v NR SR nazrievala dlho. Nočné rokovanie a alkohol v sále sú kolorit, sprievodné znaky. Prapríčinou je hysterická atmosféra, v akej sa odohráva (každo)denná politika. Tam, kde sa účastníci politického zápasu bežne titulujú výrazmi ako lokaj, klamár, zlodej atď., je prvá facka skutočne len otázkou času. Čomu sa čuduje napr. taký Bugár, ak si sám všimol, že „za Mečiara bola arogancia, bola noc dlhých nožov, všetko bolo, ale teraz je tu nenávisť"?
Samozrejme, že v slovenskej politike sú aj lokaji, klamári či zlodeji. Je ich dosť (plno), aj preto je úroveň verejnej debaty a správy štátu tam, kde je. Nájsť formulu, výraz, tón, ktorým dám každému najavo, čo si myslím, ale súčasne neprekročím spoločenský bontón, nie je pokrytectvo, ale vec základnej - ani nie politickej - kultúry. Ak táto verbálna miera neexistuje, fyzický útok nie je nič iné, než iný (lapidárnejší) prostriedok pokračovania diskusie.
Po tom, čo poslanec Hlina napadol akéhosi junáka zo Smeru, sa už pripravuje novela rokovacieho poriadku, ktorá počíta - údajne - aj s tzv. parlamentnou políciou. Nad príťažlivou predstavou, ako dvaja statní civili vynášajú zo sály poslanca napr., XY, stojí priznanie našich zákonodarcov: Aby sme si nevypichali oči, nevyrazili zuby a nerozmlátili lebky, musíme byť v práci strážení políciou. Tak toto o sebe každé povolanie vyhlásiť ozaj nemôže.
To, čo sa - občas - deje aj v iných povolaniach, je chľastanie v robote. Vykázať ho z NR SR nie je možné. Avšak poznať svoju mieru, vedieť, kedy mám dosť, je vec základnej inteligencie. Keby to nebolo dávno klišé, nasledovať by mohla otázka, čo za ľudia sa dostávajú na kandidátne listiny strán a hnutí. Zbytočné.
Bugár tvrdí, že pomery sú už horšie ako za Mečiara. Rovnako to vidí politológ Mesežnikov. No. Opäť je to hystéria, ktorá nemá s vecnosťou veľa spoločného. Dnes - zatiaľ - nevisíme kdesi medzi demokraciou a akýmsi autoritárskym experimentom ako vtedy. (Plus geopolitické vákuum.) To, o čo sa hrá aj v takýchto incidentoch, je charakter slovenskej demokracie. Teda, či sa udrží proti majorite Smeru slobodnejší a v politickom ringu zdržanlivejší duch nultých rokov, alebo sa budú množiť takéto príznaky plazivej „ukrajinizácie" (tam sú časté bitky v parlamente) a „rusifikácie".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
