Otázkou, či USA zaútočia/nezaútočia na Sýriu, resp. či je správne/nesprávne vytrestať diktátora za použitie chemických zbraní, sa zaoberáme intenzívne aj na Slovensku. Jasná väčšina – napr. predseda Fico - uprednostňuje, ako inak, „mierové“, „diplomatické“ riešenie, najlepšie (jedine) ma pôde Bezpečnostnej rady OSN. Pekné.
Samozrejme, všetci sme za mier. Keď ale taký Dzurinda je proti bombardovaniu „predovšetkým preto, lebo nevníma Sýriu, ako bezpečnostnú hrozbu“, no tak je obeťou veľkého nedorozumenia. Po prvé, útok na Asada sa primárne neplánuje preto, že by bol priamou hrozbou USA či Slovensku, ale preto, že od prijatia Ženevskej konvencie, ktorej signatárom je aj Sýria, je použitie chemických zbraní zakázané. Odvtedy až dodnes boli nasadené len päťkrát (napr. Mussolini v Afrike, Egypt). Pričom zodpovednosť USA je o to väčšia, že sama Reaganova administratíva sa zaplietla so Saddámom Husajnom, ktorý použil chémiu vo vojne s Iránom aj s geopolitickou podporou USA... Veru.
Po druhé, Dzurinda sa mýli aj v tom, že nevidí bezpečnostnú hrozbu. Ak totiž masaker z 21. augusta Asadovi beztrestne prejde, tak pre všetky darebácke režimy to bude potvrdenie (povzbudenie), že „červená čiara“ – o ktorej hovoril Obama - je bluf. Čiže medzinárodné zmluvy o nešírení zbraní hromadného ničenia, podľa ktorých si nesmie napr. Irán vyrobiť jadrové hlavice, sú nevymáhateľné. A to by už, uzná azda aj Dzurinda, bezpečnostnou hrozbou veru bolo.
Problém – zakročiť alebo nie – samotnú Sýriu ďaleko presahuje. V banku nie je nič menej, než spôsobilosť celého medzinárodného spoločenstva vymáhať princípy, na ktorých stojí už takmer 70 rokov svetového mieru. Debata, že Asad nie je zďaleka jediný tyran, ktorý porušuje také či onaké normy, a Obama mlčí, je určite podnetná. Avšak aj zbytočná, pokiaľ jediná demokratická mocnosť, schopná zasiahnuť kdekoľvek na zemeguli, sú USA. A nikto ďalší..
Dzurinda sa dovoláva riešenia „na pôde OSN a v komunikácii s Ruskom“. No. Ďalší rusofil v aréne... Dohoda s Putinom nejde, keďže cez právo veta v Bezpečnostnej rade OSN, blokuje akciu proti spojencovi. Jeho argumenty, že vraj zodpovednosť režimu nie je dokázaná (všetky indície hovoria opak(, a že krutostí sa dopúšťa aj opozícia (čo s tým má tých 1400 obetí?), neobstoja, sú zástupné. Sýria je strategický spojenec Ruska a pád (výmena) Asada by mohla jeho vplyv v regióne znížiť. Toť vsjo. Preto sa propaganda Kremľa, na ktorú sa chytajú aj „zapadnici“ ako Dzurinda, snaží urobiť zo sýrskej kauzy globálne referendum o imperiálnej, silovej politike USA.
Teraz sa bude chvíľku naťahovať čas, že kto ako myslel tú kontrolu sýrskeho jadrového arzenálu, čo navrhli Rusi. (Kerryho návrh je kardinálna hlúposť.) Isté je, že to posledné, čo si krízou a dvomi vojnami oslabené USA želajú, je ďalšia intervencia na Blízkom východe. Obama i Kongres robia len to, čo cítia, že musia, keďže tu už nejde o Sýriu, ale o to, či svet 21. storočia bude fungovať na princípoch, ktoré sme si priniesli z dvadsiateho. Alebo sa nastolia poriadky nové, pre demokratický Západ nevýhodnejšie a nebezpečnejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
