Tak sme sa dožili. Minister obrany Glváč podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, keďže za jeho predchodcu Galka (to je ten neznámy) si armáda - teraz pozor - „kanibalizovala stíhačky". Tak doslova. No toto?
Kto by sa zľakol, že vojaci spapali stíhačky, alebo že dokonca Galko si dal na obed krídielko z MIG 29, nech nepanikári zbytočne. Stalo sa - údajne - iba toľko, že rôzne súčasti nevyužívaných strojov (raz motor, inokedy elektronika a potom trebárs prevodové skrine, atď.) sa montovali ako náhradné diely do využívaných strojov tak, aby v každej chvíli boli letuschopné aspoň 2-3 Migy. Teda dva tri z dokopy dvanástich kusov, ktoré armáda dostala v rámci slávnych deblokácií ruského dlhu.
Podľa Glváča podpísal Galko s Rusmi nevýhodnú zmluvu, ktorá viedla k tomu - tvrdí Glváč - že platíme Rusom za údržbu veľké „love", pričom si opravy robíme sami. Galko, samozrejme, tvrdí presný opak - za jeho pôsobenia lietali stíhačky najviac a najlepšie, „nikdy nebolo toľko letuschopných a prevádzkyschopných, keď som ja končil". Namiesto zlej zmluvy, ktorú zdedil ešte po ministroch SDKÚ, totiž Galko urobil s Rusmi novú, výhodnejšiu. Teda podľa seba, ale nie Glváča, ktorý ide s Rusmi zmluvu „renegociovať".
Dohodneme sa ľahko, že na základe predložených argumentov sa ani naša povestná divá sviňa nezorientuje, že ktorý má viac pravdy. Presvedčenie, že dôveryhodnejší z týchto dvoch je Galko, ešte neznamená, že je dôveryhodný. A ani to, že Glváč na niečo ozaj nenaďabil. Pravdepodobnejšie ale je, že kanibali medzi stíhačkami sú balast, ktorý má na začiatku jesennej sezóny nielenže nechať zabudnúť na oberškandál s tunelovaním vojenskej špionáže, ale aj podporiť imidž Glváča ako poctivca, ktorý ide po neprávostiach v rezorte... Dá sa aj špekulovať, že keby Glváč vedel, že Zsolt Simon stiahol svoj podpis spod návrhu na jeho odvolanie (takže na hárku je ich iba 29, čo nestačí na zvolanie mimoriadnej schôdze,) tak by si trestné oznámenie ponechal na horšie časy.
Ako to už býva, keď sa politici pobijú na takpovediac odbornejšej téme, požiadaní o vyjadrenie boli aj experti. V otázke MIG-ov majú zhodu, že celá letka patrí - skôr viac ako menej - do šrotu. A Slovensko neujde strategickému rozhodovaniu, že ako ďalej so stíhacím letectvom. Vzdanie sa tohto druhu bojovej techniky by nielenže zasiahlo národnú hrdosť, ale najmä podporilo úvahy v centrále NATO, vo Washingtone a inde, že SR sa v systéme kolektívnej bezpečnosti vezie ako čierny pasažier. Na strane druhej, nákupy, ale aj prípadné prenájmy (ako Česi Grippeny), sú momentálne nad možnosti nielen rezortného, ale aj štátneho rozpočtu. Isté len je, že toto rozhodovanie nestrpí veľa odkladu. Aj prestrelka Glváč-Galko totiž len zviditeľnila, že o čo menej súvisí flotila ruských šuniek s obranyschopnosťou štátu, o to väčšmi s dojením rozpočtu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.