Korzár logo Korzár
Pondelok, 20. november, 2017 | Meniny má Félix
Pridajte si svoje mesto

Janko Kuric: Za úsmev vám dnes nikto nič nedá

Janko Kuric, spevák dnes už kultovej kapely Vidiek, je aj mimo pódia presne taký, ako na ňom.

Janko Kuric, spevák dnes už kultovej kapely Vidiek.(Zdroj: Judita Čermáková)

Odviazaný, uvoľnený a usmievavý, riešiaci výlučne veci, ktoré považuje za podstatné. Priznáva, že pri prvom stretnutí s manželkou Simonou Bubánovou o iskre ani nechyroval, ale ľúbi ju už dlhé roky, tak ako golf, ktorý medzičasom „začal nevedieť hrať".

Na festivaloch, keď sú ľudia rozlezení po areáli, sú okamžite pod pódiom, keď začnete hrať....

- Stáva sa nám to často, prichádzame autom na koncert alebo festival a pozeráme: „Kurnik šopa, bude asi presilovka." Ale potom vyjdeme na pódium a zrazu je tam plno, prekvapuje ma to, čo na mne vidia?

Čo myslíte, je to hudbou alebo vašou charizmou?

- Mám fešákov muzikantov, tým to bude.

Ale vy ste najväčší fešák a bavič, povedzme si pravdu - Kuric je jednoducho Kuric...

- Ááále kde. Mám tam mladého klávesistu, basgitaristu. Ako kapela tvoríme jeden celok, snažíme sa robiť hudbu pre zábavu. Každý muzikant robí muziku pre ľudí. Sám pre seba, to by bola hlúposť. Keď niekto chce úprimne zabaviť ľudí, oni vycítia, že to nie je len taký oblb.

A ako to vyzerá s novými skladbami, niekedy mám pocit, že keby ste nejakú zaradili, ľudia by vás hnali. Rudy a Hilda, Fajčenie škodí zdraviu, Nechajte si ju, jednoducho tých starých dobrých a osvedčených by bolo aj na trojhodinový koncert.

- Postupne sa snažíme prepašovať aj nové veci. Reakcie na ne si overujeme, keď hráme v zahraničí, trebárs v Čechách. Tam publikum nepozná žiadne naše pesničky a my si odskúšame, aké budú rozdiely medzi reakciami na staré a nové pesničky.

Fanúšikovia už niekoľko rokov čakajú na nový album, ktorý už mal byť hotový niekoľkokrát, nakoniec plány stroskotali na tom, že ste neboli spokojný s vlastnými textami. Ste taký perfekcionista len v hudbe alebo aj živote?

- Len v muzike, na život kašlem.

Takže kedy sa dočkáme?

- Ešte skôr, ako vydáme tento avizovaný album, vydáme ďalší album. Robili sme koncerty s našimi priateľmi Hexákmi, Pudingom Pani Elvisovej, nacvičili sme pesničku s dychovou kapelou Vištučankou. Chcel by som, aby to zostalo zaznamenané. Aj teraz bol v štúdiu poprask, lebo tam bolo asi dvadsať muzikantov. Vydýchali všetko s tými trúbami. Musím ešte počkať, kým sa vráti z dovolenky Mišo Kaščák aj Slivka z Pudingu. Ale môžem povedať, že to bude také, aké ešte nebolo.

Ešte stále si zakladáte na tom, že ste amatérska kapela, argumentov proti by bolo viacero.

- Áno. Basgitarista robí v jednej právnickej firme, gitarista robí v mediálnej firme. Keby to tak nebolo, už dávno máme ponorkovú chorobu. Takto sa všetci tešia z roboty, že si budeme môcť zahrať.

Vás nelákala taká tá „normálna robota"?

- Čo je normálna robota?

Tak napríklad niečo, čo robia chalani, niečo, kde je pevný pracovný čas a raz mesačne výplatná páska...
- Keď som bol mladý, pracoval som na železnici, dokonca v lese, no všelikde.

Vy ste vyštudovaný železničiar...

- Ja som mal byť rušňovodič, ale skôr, ako som sa ním stal, som odišiel rýchlo zo železnice.
Aj by som to vedel robiť, ale už by som nemal energiu na koncerty. Ja sa tak vyčerpám na každom koncerte, že potom celý týždeň odfukujem, aby som bol v piatok, sobotu, nedeľu tip-top.

Kdesi ste povedali, že sto dní z roka vám zaberú koncerty a dvesto golf. Čo robíte zvyšných šesťdesiatpäť?

- To je len taká flákačka, lebo prší, sneží alebo je inak škaredé počasie.

Ako je to s tým golfom, ešte stále u vás pretrváva nehynúca vášeň?

- Neviem hrať golf. Vedia ho hrať moja žena a dcéra. Ja tam iba prismŕdam a som rád, že si môžem aspoň niekedy povyraziť s celou rodinou. Sme spolu, rozprávame sa, zabávame sa a pritom dcéra je už veľká, aj manželku už mám veľkú. Dokonca máme teraz nového psíka, aj ten chodí s nami. Takže kompletka.

Na greeny smú chodiť psy?

- Nie, nie, my ho tak vychovávame, aby nestúpil na green a on to zatiaľ dodržiava. Čo sa zamladi naučí...

Nemôžete ho cepovať, veď to je ešte bábätko.

- Musíme, veď to bude veľký pes. Už sa chystáme aj na cvičák. Sadni, ľahni by mal vedieť, alebo aspoň ku mne a stoj, to by mi úplne stačilo. Dcéra chodí s ním každý deň behávať. Ja chodievam večer do lesa, aj plávať som ho naučil, takže už ani nechce ísť z vody.

Golf bol pôvodne váš nápad?

- Nieeee. To manželka a dcéra. Ja som to vytrvalo ignoroval, až keď mi kúpili palice som začal.

Ako je to v golfe? Čím menší handicap, tým lepšie, že?

- Mal som celkom fajn, okolo osemnásť, ale zrazu z ničoho nič som prestal vedieť a už mám dvadsaťosem.

Kde chodievate hrávať?

- Na Slovensku je krásne, ale rád zájdem aj do Hainburgu. Od brány domu to mám trinásť kilometrov, takže keď manželka príde z roboty, tak si ešte ideme zahrať. Je to taký relax.

Manželka na vás nabonzovala, že sa rád a často strácate, sudičky odopreli orientačný zmysel?

- Mám strašne zlý orientačný zmysel. Ešte za socializmu som sa stratil v Prešove, čo keď niekomu poviem, že som sa tam stratil, tak sa smeje. Dve súbežné ulice a ja som sa stratil.

Vraj ste na seba samého poriadny žgrloš?

- Voľakedy som si kupoval gate aj na trhu u Vietnamcov. Už mi to zakázala manželka, už kontroluje, čo mám na sebe, ale musím sa priznať, že nové gate si teraz kúpim, len keď je na nich päťdesiatpercentná zľava. A ešte tie gate musia vydržať minimálne desať rokov. Je to zložité, ale dá sa vybrať. No a tie moje zlacnené gate aj tak stoja viac než dosť. Keby nevydržali, išiel by som im ich tam oplieskať o hlavu.

Zvládate odevnú starostlivosť sám, alebo vám s ňou pomáha manželka?

- Iba sám. Ja to nemám rád, keď na mňa niekto navlieka... Keď uvidím nejaké tričko alebo košeľu, hneď kúpim dva, tri kusy a hotovo.

Vraj ste sebestačný aj v kuchyni...

- Som šéf kuchyne. Keďže ako jediný nechodím do roboty, tak som som vášnivý kuchár. Každý deň robím raňajky a večere.

Experimentujete na svojich stravníkoch, alebo vyznávate skôr tradičnú slovenskú kuchyňu?

- Som experimentátor tradičnej slovenskej kuchyne. Veľmi rád grilujem, všetko, mäso aj zeleninu. Teraz je moja sezóna, len mám tú smolu, že vždy, keď pečiem jahňa alebo niečo, tak dym ide k môjmu susedovi, ktorým je vychýrený vegetarián Igor Bukovský. On ale zatiaľ nezlomil mňa a ja jeho.

Nemáte problém komentovať veci a udalosti také, aké sú, bez nejakej servítky...

- Myslím, že servítky patria iba do reštaurácie alebo na kuchynský stôl.

Nikdy ste kvôli tomu nemali problémy?

- Počul som celkom dobrý bonmot od Tomáša Janovica, kde napísal, že dobrý demagóg vie, kedy zaklamať a kedy zamlčať.

Takže vy viete, kedy vhodne zaklamať a kedy zamlčať?

- Ja nie som demagóg, takže väčšinou hovorím pravdu.

Nemilosrdne?

- Keď vidím, že to nemá význam, alebo že by som urobil len ja sebe dobre, tak je celkom dobré mlčať.

Viem, že zastávate názor, že treba ísť voliť, vyjadriť sa aj v prípade, že žiadnu z možností výrazne nepreferujete. Čoskoro sa na nás začnú valiť kandidáti z kampane na prezidenta. Je vám z aktuálneho výberu niekto sympatický?

- Robil som raz kampaň, ale zadarmo. Pomáhal som Ivete Radičovej, lebo mi je veľmi sympatická a z priateľstva k jej nebohému manželovi Stanovi. Ale teraz... Celkom sympatický mi je Andrej Kiska, ale nechcem ho ani propagovať, ani zavrhovať. Poznáme sa, poznám jeho prácu aj jeho osobu.

Takže vy nie ste proti tomu, aby sa prezidentkou stala žena...

- Mne je veľmi ľúto, že sa Iveta nestala prezidentkou. Mne sa to páči, dokonca teraz budem fandiť aj Clintonovej, ak bude kandidovať za prezidentku.

V jednej z vašich piesní spievate „tváriť sa veselo a mať pritom holú riť". Kedy ste sa tvárili veselo a mali pritom holú?

- Tak to bolo v mladosti a potom aj v dospelosti. Treba brať život taký, aký je a, samozrejme, že sa treba trošku pozerať aj po peniazoch. Za úsmev vám teraz nikto nič nedá ani nepredá, treba na to eurá, no a tie treba zarábať. Pamätám sa, že za mladi sme boli skromnejší, samozrejme, že sme chceli viac, ale boli sme spokojní s tým, čo máme. Vtedy je to super, keď človek nemá mamon na peniaze.

Vy nemáte mamon na peniaze?

- Mamon nemám, peňazí mám síce trošku viac ako za mladi, nehovorím, že nie, ale ja som spokojný. Vždy. Ja som bol spokojný, aj keď sme sa skladali s chalanmi na desať deka tresky a jeden rožok a jednu kofolu.

Pri akej príležitosti ste spoznali svoju manželku?

- Ona je akademická maliarka, no a ja som sa motal v takých kruhoch maliarsko - sochársko - spisovateľských. Vtedy, keď sme začínali, boli úplne bežné a normálne takéto umelecké kaviarne, no a tam mi bola pri jednej príležitosti predstavená.

Preskočila už vtedy iskra?

- Vôbec nie, ja som si ju vôbec nevšímal.

V časoch Ventilu RG by asi veľa ľudí nedalo ruku do ohňa, že raz budete mať krásne dlhoročné manželstvo. Boli ste záletník?

- Ako normálny chalan. Veľký záletník som zas nebol. My sme sa dievčat hanbili, preto sme si založili kapelu. Ale nie preto, aby sme balili baby, ale aby emócie a hormóny išli do muziky.

Keď dcéra Lujza začala randiť, tak ste ju sledovali, kam ide s frajerom a čo robia.

- No aj sa trošku za to hanbím, ale ja som mal o ňu naozaj strach. Ale to len raz. Musel som zistiť, čo to je za vtáka. Bratislava bola, aj je nebezpečná, chcel som zistiť, s kým sa Lujza ako šesťnásťročná drží za ruku. Vyzeral som ako americký špión.

Lujza medzičasom vyrástla, býva stále s vami?

- Už býva u frajera, ale občas si príde domov oprať. My sme vždy radi, keď sa vráti.

Neprehliadnite tiež

Okolo kontroverznej zámeny pozemkov s Tempusom je rušno

Mesto Košice nepustí verejnosť na pracovné rokovanie.

Manžela zabila jednou ranou nožom do srdca

Jednu vraždu si už odsedela. Súd neuznal verziu o nutnej obrane.

Dubček dostane ulicu na periférii Košíc

Vrcholového predstaviteľa Pražskej jari bude pripomínať názov ulice.

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

KOMENTÁRE

Úrad, ktorý by Slovensku zdvihol reputáciu

To, že prípadný úspech vláda zneužije na marketing, je rub príbehu.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  3. Moskva alebo Petrohrad?
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  1. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. Moskva alebo Petrohrad?
  4. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake
  10. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 782
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 929
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 116
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 837
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 690
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 455
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 082
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 015
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 856
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 471

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop