Teraz - osem mesiacov po - Inštitút finančnej politiky údajne prepočítava návrh, ktorý by znížil odvody „nízkopríjmovým" skupinám. A viete prečo? Aby sa „okamžite" (Fico) vytvorili nové pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných.
Áno. Tu je ekonomické „myslenie" vlády Smeru takpovediac v kocke: Kým zvyšovanie odvodov sa pracovných miest ani nedotkne, znižovanie odvodov nové pracovné miesta vytvára, a to „okamžite". Až takých geniálnych národohospodárov máme na Slovensku. Inak samotný nápad, ktorého kontúry sú úplne nejasné, takže môže ísť aj o ďalšiu bublinu z repertoáru Ficovho marketingu, je v princípe sympatický. Tak na prvé počutie. Odvody sú obrovská guľa na nohe slovenskej ekonomiky. Takže kdekoľvek, komukoľvek a koľkokoľvek sa uľaví, nemalo by to byť zle. Alebo predsa len môže?
K meradlu veci ide otázka, či toto je najlepšie, alebo aspoň čiastočné riešenie problému dlhodobo nezamestnaných. Prvé reakcie podnikateľov napovedajú, že nie. Riziko straty pracovných návykov, a teda de facto nepoužiteľnosti ľudí, ktorí visia na Úradoch práce viac než rok, je podľa nich také vysoké, že ho nevyvážia dokonca ani nulové odvody. Najmä, ak opatrenie má byť dočasné, pričom pracovné pomery, ktoré sa uzatvoria, budú na dobu neurčitú. Iste, je možné, že podnikatelia aj preháňajú, keďže im dnes ide primárne o čo najnižší rast minimálnej mzdy, ktorá s odvodmi najužšie súvisí. Jej zvýšenie, ktoré chystá Fico, ruší (eventuálne nuluje) benefit z prípadného zníženia odvodov, takže tu sa schizoidná ekonopatia Smeru manifestuje v plnej paráde.
Vzhľadom na sociálnu štruktúru a vzdelanosť dlhodobo nezamestnaných osôb je viac než pravdepodobné, že znížené odvody pomôžu k práci len veľmi, veľmi úzkej časti tejto kohorty. Najväčšou chybou návrhu je ale selektívnosť, keďže na zníženie sa môžu tešiť len „nízkopríjmoví" zamestnanci. Preskočme „detail", že ani sami autori návrhu nie sú rozhodnutí, či má ísť len o tých nízkopríjmových, ktorí ako dlhodobo nezamestnaní získajú miesto po schválení návrhu, alebo aj tých, ktorí už sú dnes zamestnaní. Prvá možnosť by vytvorila zrejme až protiústavnú nerovnosť medzi zamestnancami, keďže dvaja ľudia s rovnakou mzdou by platili rôzne vysoké odvody. Druhá možnosť by zase zaťala takú sekeru do rozpočtu, akú si Kažimír pri - zatiaľ ohlásenom - 700-miliónovom výpadku nemôže dovoliť.
Samozrejme, nerovnosť podmienok by nastala aj medzi zamestnávateľmi, keďže selektívne zníženie odvodov by do konkurenčnej nevýhody postavilo firmy, ktoré nezamestnávajú, resp. zamestnávajú minimum osôb s nízkym príjmom. Napokon, kde začínajú a kde končia „nízkopríjmoví"? Na minimálnej mzde, alebo 50, 100, nedajbože 300 eur nad ňou?
Triviálna analýza teda naznačuje, že zníženie odvodov iba jednej príjmovej skupine je viac než problematické. (Aj keď, paradoxne, nižšie odvody - percentuálne k mzde - platia najlepšie zarábajúci).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
