Konkrétne išlo o pasáž z rozhovoru pre ehm, ehm, „časopis“ Extra Plus, kde vyzdvihol „nevídaný“ kultúrno-literárny rozmach v tomto období, pričom „možnosti tvoriť a publikovať boli za prvej SR neporovnateľne väčšie ako v socializme“.
No. Treba priznať, že oprieť o toto titulok „Čarnogurský bráni Tisa kultúrou“, čo sa vyskytlo, nebolo najpresnejšie. (Ale ešte vždy rádovo presnejšie než „Fico oslavuje holocaust Rómov“ – hahahaha.) Vyvodiť na tomto základe, že „SME klame“, však nie je o nič presnejšie.
Iste, Čarnogurský explicitne Tisa nebránil. Avšak napr. veta „kultúrna a umelecká elita prerazila práve vtedy, atď“ je v kontexte zločinnosti režimu z banality urobený argument, čiže skrášľovanie reality. Nepriama obrana, evidentný posun k neprijateľnej (ahistorickej) interpretácii, že „slovakštát“ nebol celý čierny, ale čiernobiely.
Titulok SME – viď vyššie – nie je teda lživý. Len nepresný, nešťastne posunutý inam. Vzhľadom na celý rozhovor, v ktorom Čarnogurský napr. odsúdil deportácie ako „zločinné“, sa dá povedať, že negatívne skreslil jeho postoje. Ale žiadne klamstvá.
Nejde však o slovíčka, ani o noviny. Za to, že takpovediac liberálna verejnosť – povedzme, že aj novinári - majú voči Čarnogurskému predsudky, z čoho sa potom rodia posunuté titulky, si môže náš milý prezidentský kandidát sám a osobne.
Extra Plus nie je prvý prípad, ale mnohý, keď pri otázkach o Slovenskom štáte síce Čarnogurský neprekročí tú hranicu, za ktorou by mohol byť obvinený z akejsi nostalgie či sympatie (či dokonca ešte horšieho). Svoje odpovede však meria takpovediac na lekárnických váhach.
Negatíva, ktoré na opýtanie priznáva, sa v odpovediach hneď snaží „vyvažovať“ pozitívami, forsíruje akýsi diferencovaný pohľad. Zrádza ho práve to, že na rozdiel od iných politikov neformuluje jednoznačný postoj k „slovakštátu“, ale prekladá (komplikuje) ho jednotlivosťami a detailmi, ktoré sú však zoči-voči epochálnej tragédii, ktorú tento štát spôsobil, totálne marginálne.
Čarnogurského snaha o detail a vernosť v pohľade na prvú republiku dokonale kontrastuje s ohromnou povrchnosťou, s akou nakladá s mnohými inými témami. On nie je žiadny ľudák ani nacista. Len ako roduverný Slovák sa nevie citovo vysporiadať s historickou pravdou, že prvý slovenský štát bola čistá katastrofa.
Podstatnejšie je iné. To, čo robí kandidáta Čarnogurského nevhodným na post prezidenta, nie je slabosť pre „farskú republiku“, ale – Ruskú federáciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
