Či už to bol Kozman, T. Tóth, Štefan, Turčányi, Gacek a ďalší, preto keď Ladislav Tamáš prišiel do mládežníckej liahne VSS, fanúšikov, trénerov, funkcionárov zaujímalo, či aj on pôjde v šľapajach týchto známych mien. A hoci vo veľkej rodine strojárov pri bohatej hráčskej konkurencii to nebolo najľahšie, Laci to dokázal, stal sa z neho obranca, ktorý patril medzi výkvet VSS.
KOŠICE. Moldavský rodák našiel doma podporu a dobré podmienky vďaka otcovi, ktorý bol tiež kvalitný futbalista.
Preto ani neprekvapilo, že ako študent košickej strojníckej priemyslovky zakotvil medzi mlaďou VSS, kde zbožňoval Mati báčiho – to bol prívlastok pre trénera Štefana Mátyása – a pod jeho vedením rýchlo napredoval v raste.
Napokon, vtedy za ligový dorast hrali obrancovia Oboril aj Báttyányi, ale keď odišli medzi seniorov, tréner urobil z pohyblivého futbalistu obrancu a tento post sa mu stal osudný až do konca kariéry.
Skromný a učenlivý
Toto krédo zdobilo a sprevádzalo Laca počas celej hráčskej kariéry. Pre zotrvanie vo VSS to bolo veľmi dôležité, pretože o sile vtedajšieho futbalového kádra netreba dvakrát hovoriť.
A keďže postupne z mužstva odišli Bomba, Desiatnik a Pivarník, Tamáš nemal dvojnásobne problémy. Už v závere ligového ročníka 1972/73 zažil ligový debut v Tepliciach, kde nielenže hral celý zápas, ale zaslúžil sa aj o remízu 1:1 v zostave: Švajlen – Králka, Oboril, Battyányi, Oboril Tamáš, (Kiss), Štafura, Pollák, Daňko, Angyal, Galis, Andrejko.
Keďže Laco odohral zostávajúce štyri stretnutia, patril k tým strojárom, čo v ligovej v spoločnosti vybojovali bronz. Tým sa vlastne s výnimkou jednoročnej vojenčiny stal hráčom VSS a ZŤS natrvalo. A nebol to hráč, ktorý vysedával na lavičke.
Presvedčivé fakty
Počas ôsmich ligových sezón zohral Laco 203 ligových zápasov, v ktorých v role obrancu dal síce len jeden gól, ale strelil ho vo víťaznom východoslovenskom derby ZŤS Košice – Tatran Prešov (3:1) v 27. kole ročníka 1978/79 pred zrakmi 10–tisíc divákov.
Pravda, šikovného a fér hrajúceho obrancu, ktorý medzi mlaďou a seniormi nevidel ani raz červenú kartu, si všimli aj reprezentační tréneri. A tak v roku 1974 v drese ČSSR „21“ si zahral dvakrát.
Po týchto radostnejších udalostiach prišiel zostup, po ktorom sa už strojári márne snažili o návrat medzi elitu. Vôbec na posledný ligový zápas nastúpil na jar 1981, keď v poslednom kole vyhrala Trnava vo VŠA 5:2.
Ešte tri roky hral Laco I. SNL, odohral v nej 84 zápasov, ale potom mu zomrel dosť v mladom veku otec a povinnosť velila vrátiť sa domov. Rád sa však vracia do dresu internacionálov VSS, v ktorom so starším, ale veľmi dobrým priateľom Csákvárim si vedia vždy čo povedať, lebo bol vždy jeho oporou.
A keďže strojár v hráčskom i civilnom vydaní Ing. Ladislav Tamáš je medzi spoluhráčmi veľmi obľúbený a vážený, zaiste si všeličo zaujímavé povedia aj teraz. Jednoducho – ako medzi dobrými priateľmi.