Keď sa rozšírila všeobecná tortová mánia, chytilo to aj mňa. Videla som, že moje známe a kamarátky zvládli torty ako futbalové ihriská, lokomotívy, kytice, kabelky, reku tiež to skúsim. Posuniem sa o level vyššie. Skúsila som. A nikdy na to nezabudnem.
Blížili sa narodeniny môjho mladšieho syna a keďže bol odmalička fanúšikom rytierov, rytierskych zbraní, súbojov a stredoveku, rozhodla som sa zhotoviť mu tortu ako hrad.
Stavebný projekt som zvládla na jednotku. Upiekla som cestá, z veľkých obdĺžnikov vyrobila hlavnú hradnú budovu a do každého rohu som umiestnila 4 vežičky. Dalo mi to dosť práce, pretože som musela formičkou vyrezať z piškótového cesta kolieska a tie pozliepať krémom. Kornútiky na zmrzlinu sa zmenili na vežičkové strechy. Všetko bolo pripravené na finále – teda poťahovanie hmotou z falošného marcipánu. A vtedy sa začala dráma.
Kamarátka mi síce postup presne nadiktovala a pre istotu som si ho naštudovala aj na internete: cukríky marshmallow roztopiť v mikrovlnke, pridať cukor, potravinárske farbivo, vymiesiť, rozvaľkať a poťahovať....
... to je všetko pekné, len akosi to nešlo tak ľahko a v pohode.
Bojovala som odhodlane, ako levica a napokon vznikla kvázi hmota pripravená na poťahovanie. Keď som ju dostala na tortu ovládol ma pocit víťazstva. Ale len na chvíľu. Hmota začala tortu opúšťať a hrad zrazu vyzeral, akoby ho týždne obliehali Turci. „Omietka" kde-tu opadávala, niekde sa zosúvala, inde som ju v snahe vyhladiť vyšúchala až príliš. Hodinky ukazovali desať hodín večer. Ja som mala plnku až na lakťoch, kúsky poťahovej hmoty vo vlasoch a zúfalstvo v očiach.
Riešenie mi napadlo znenazdania. Lentilky! Tými som zakamuflovala nezrovnalosti a napokon to vyzeralo celkom obstojne, hoc nie reprezentatívne. Až potom som si uvedomila, že som zabudla hmotu zafarbiť, a tak synátor dostal krásne ružový "bárbie" hrad.
No napokon som za ňu aj tak zožala pochvaly! Vraj chutila výborne. Vizuál hostia prešli taktne vetou: "Veď získaš prax." No nezískam. S poťahovaním som skončila. Aspoň nateraz, kým fiasko neprebolí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
