STARÁ ĽUBOVŇA. MFK Stará Ľubovňa zostúpil vo V. ligy skupiny Sever. Tento neúspech prinútil k odstúpeniu z funkcie aj doterajšieho prezidenta Antona Karniša, ktorý na tomto dôležitom poste figuroval necelý rok. V nasledujúcom dialógu sme sa ho preto opýtali nielen na neočakávanú abdikáciu v klube, ale aj bližšie zhodnotenie najmä nevydareného súťažného ročníka 2012/2013 v MFK Stará Ľubovňa.
Máte za sebou zaiste nevydarenú premiéru na pozícii prezidenta MFK Stará Ľubovňa. Ako osobne znášate neľahkú situáciu po vypadnutí z najvyššej regionálnej súťaže?
„Na úvod musím poznamenať, že funkciu prezidenta MFK som zobral v podstate na podnet primátora Biganiča. Dôvodom bola aj skutočnosť, že predošlý klub MFK Goral Stará Ľubovňa skončil svoju činnosť v konkurze. Vlastne sme založili úplne nový klub a začali sme od začiatku. Celý tento štart a rozvoj bol veľmi ťažký najmä preto, lebo som prebral futbal v dosť veľkých finančných dlhoch. Na novú sezónu 2012/2013 bol rozpočet mesta poddimenzovaný, čím sme boli prinútení v priebehu celého súťažného ročníka robiť to, čo bolo v našich silách. Napriek maximálne vynaloženej snahe a času sme napokon nedokázali výhodne skonsolidovať mužstvo a udržať sa v najvyššej regionálnej lige.“
Po nie najpresvedčivejšej jeseni ste predsa len tajne dúfali v oživenie futbalu a stúpajúcu formu seniorského mužstva, čo však zostup do V. ligy skupiny Sever vôbec nepotvrdil. Čím si to predovšetkým vysvetľujete?
„Treba si uvedomiť, že jesennú časť súťaže sme boli nútení dohrať iba s takýmto torzom tímu, ktoré tu ostalo z predchádzajúcej sezóny. V susednej Plavnici, ktorej sa herne darilo, sme mali na hosťovaní až piatich kvalitných hráčov. Po individuálnych rokovaniach s každým z týchto hráčov, ktorých som sa zúčastnil, sme do jarnej odvety pritiahli späť k nám jednu z posíl, ktorej toto hosťovanie skončilo. Bol to Matúš Mariančík, ktorý sa stal dosť výraznou osobnosťou i oporou mužstva. Jarná časť vyšla v podstate lepšie, pričom sa začali prejavovať aj určité výsledky cieľavedomej práce staronového trénera Petra Drobňáka. Bohužiaľ strata z prvej polovice súťažného ročníka bola už taká veľká, že nebolo v našich silách, aby sme ju v odvete jednoducho stiahli.“
Výhodnú realizáciu dlhodobej koncepcie s príchodom veľmi skúseného domáceho trénera Petra Drobňáka ste naznačili už po ukončení prvej polovice súťaže. Môžete do týchto chvíľ potvrdiť naplnenie určitých plánov, ktoré dokázali i v tejto neľahkej situácii ukázať priaznivú tvár?
„Som presvedčený, že ctižiadostivá práca trénera Petra Drobňáka sa čoraz viac prejavuje. Samozrejme ide však o veľmi dlhodobý proces, ktorý dokáže priniesť vytúžené ovocie až za určité obdobie. Napriek tomu zdôrazňujem, že i keď počas sezóny požadované výsledky neprichádzali, o akejkoľvek výmene na poste trénera sme vôbec neuvažovali. Skôr sme vyhľadávali čo najideálnejšie posily hráčov do rozvíjajúceho sa kádra, či už z radov našich odchovancov, alebo bývalých Staroľubovňanov, čo sa nám aj, ako som už naznačil skôr, podarilo. Dúfam, že tento systém a koncepcia činnosti, ktorá je postavená na viac rokov, prinesie účinný efekt v čo najkratšom čase a bol by som veľmi rád, ak by sa seniori dokázali v priebehu roka vrátiť medzi štvrtoligovú elitu kolektívov, kde im svoje miesto aj napriek nepríjemnému vypadnutiu zaiste patrí.“
Účinkovanie staroľubovnianskych seniorov v jednotlivých súťažiach za posledné roky potvrdilo väčšinou pretrvávajúce, ba až stupňujúce sa problémy okolo bezpečného rozvoja tohto športu. Z čoho podľa vás tento nepríjemný kolaps a prepadnutie mužstva najviac vyplývalo?
„Pri futbale je neustálou skutočnosťou, že ak sa mužstvu herne darí a účinkuje vo vysokej súťaži, prichádzajú aj úspešné výsledky. Tie dokážu zároveň pritiahnuť nielen množstvo verných fanúšikov, ale taktiež i dôležitých ľudí a sponzorov, ktorí sú ochotní spolupracovať a podieľať sa na napredovaní futbalu. V opačnom prípade, keď klub a mužstvo zasiahne kríza, príde s ňou aj dlhodobý pokles. Navyše v Starej Ľubovni bolo dlhodobým problémom, že v čase prepadu tu dopĺňanie perspektívnych hráčov z vlastnej liahne samozrejme nebolo. Potvrdzoval to fakt, že do klubu goralov neustále prichádzali futbalisti zo susedného Poľska a v dôležitých chvíľach zaskakovali vo vtedajšom mužstve seniorov. Keďže sme v minulosti venovali možno dosť málo času výchove vlastných odchovancov, v MFK malo by prísť konečne k zmene a zvýšiť pozornosť na väčšiu výchovu futbalových následníkov v mladších vekových kategóriách. K podstúpeniu tohto kroku a splnenia všetkých plánovaných úloh je dôležitá väčšia spolupráca s mládežníckym klubom Junošport, v ktorom podľa mňa vyrástlo do týchto chvíľ už dostatok talentovaných hráčov. Keďže však do týchto chvíľ viacero z nich z materského klubu odišlo za lepšími podmienkami mimo Starej Ľubovne je nevyhnutné, aby sme si v nastávajúcom období dokázali týchto vlastných odchovancov udržať a dať im príležitosť hlavne doma.“
Kvalitná a spoľahlivá práca okolo futbalu si v neposlednom rade všade vyžaduje vytvorenie ideálnych podmienok pre hráčov, ale aj celkovú podporu zo strany mesta a sponzorov. Mohli ste počas vašej činnosti rozprávať o pokroku v tejto najpopulárnejšej kolektívnej hre v Starej Ľubovni?
„Treba uviesť, že v súčasnej ekonomickej situácii je nepochybne veľkým problémom nájsť nejakého štedrého sponzora. Tým je futbal neustále viazaný iba na rozpočet mesta a dotáciu z mestského rozpočtu. Čo sa týka materiálneho vybavenia, myslím si, že štadión je vo veľmi dobrom stave. Počas svojej funkcie som chodieval na jednotlivé merania síl, kde si tréneri našich súperov ako i rozhodcovia vždy pochvaľovali kvalitné zariadenie a perfektnú trávnatú plochu. Znamená to, že ostala nám už len tá posledná časť a tou bolo vybudovať čo najperspektívnejšie mužstvo do nastávajúceho obdobia. I keď už v pozícii prezidenta klubu nefigurujem, nádej na naplnenie tohto plánu stále vidím. Futbal je vždy nielen o vzostupoch, ale aj pádoch, čo značí, že ja tento faktor beriem skôr zo športového pohľadu.“
Naznačili ste abdikáciu vašej funkcie prezidenta MFK, ku ktorej ste pristúpili pred úvodom vlaňajšej sezóny. Čo vás k tomuto, pre niekoho možno aj neočakávanému rozhodnutiu, priviedlo?
„Bolo to moje osobné rozhodnutie, no podotýkam, že ostávam členom správnej rady. Verím, že moju pozíciu obsadí človek s ešte väčšími skúsenosťami. Treba však dodať, že do budúcnosti budem plne podporovať ďalšiu konsolidáciu futbalu v meste.“
Pri futbale v meste Stará Ľubovňa ale i jeho okolí ste nepochybne prežili už nemálo rokov. Ako by ste zhodnotili súčasný trend a dosť podstatné zmeny postavenia jednotlivých tímov v regionálnych súťažiach v tomto okrese?
„V prvom rade musím podotknúť, že ja som kedysi futbal aktívne hrával a pre mňa preto nie je vôbec cudzí. V priebehu rokov 2002-2006, kedy som bol vo funkcii prednostu mesta, som bol členom vtedajšieho výboru MFK Goral Stará Ľubovňa. Počas tejto funkcie, kedy mužstvo hrávalo v II. slovenskej lige som sa podieľal na celkových rekonštrukčných prácach štadióna a trávnika, ktoré si to vtedy vyžadovali. Z toho môžem otvorene usúdiť, že odvtedy je takmer všetko po materiálnej stránke dostatočne pripravené. Treba ešte pripomenúť, že tento kolektívny šport má v tomto podtatranskom meste veľmi dlhodobú tradíciu. Vyrástlo tu totiž množstvo kvalitných hráčov a úspešných trénerov, ktorí to dokázali dotiahnuť niekedy až do najvyššej slovenskej Corgoň ligy. Niektorí jednotlivci nanajvýš dokonca hrávajú aj v zahraničí, kde sa im futbalovo taktiež darí. Z toho vyplýva, že z jednej neúspešnej krátkodobej etapy netreba robiť nejaké katastrofálne uzávery. Stále je dôležité sa na týchto chybách poučiť a čo najzodpovednejšie viesť toto mužstvo ďalej. Momentálne tu pôsobí spoľahlivý a skúsený domáci kormidelník Peter Drobňák, ktorému budem stále dôverovať aj ja osobne. Počas môjho nedávneho pôsobenia v tomto klube som zistil, že jeho usilovný a zodpovedný koučing môže priniesť požadované výsledky aj skôr ako niekto možno očakáva, no určite by si jeho omladený a nádejný tím zaslúžil posilnenie o nádejných a skúsených hráčov.“
