Podľa Kaliňáka Ústavný súd môže vyniesť verdikt, že dôvody, na základe ktorých prezident odmietol menovať Čentéša, nie sú v súlade s Ústavou, resp. jeho predchádzajúcim výrokom (v kauze musí či nemusí menovať). Avšak už „nemôže povedať, že pán prezident, ste povinný menovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora“. Koniec citátu i útoku na elementárnu normalitu.
Iste, Kaliňák má pravdu, súd ozaj nemôže Gašparovičovi nariadiť, aby svoj (eventuálne) protiústavný krok opravil. Nemôže, aj keď napr. pre parlament sú výroky US záväzné. A pokiaľ NR SR neústavné zákony, resp. ich paragrafy, neuvedie do súladu s výrokom ÚS, tak po 6 mesiacoch strácajú účinnosť. To je pravda, Kaliňák však už nehovorí to, že prezident je ústavný činiteľ, ktorý v sľube prisahal, že bude „zachovávať a obhajovať Ústavu a zákony“. Takže – každý vidí – nie je ani žiaden dôvod, aby mu ÚS niečo nariaďoval. Rozumie sa totiž samo sebou, že ak súd povie, že akýkoľvek prezidentov krok - napr. zdôvodnenie nemenovania Čentéša - bolo mimo Ústavy či zákona, tak ten, kto ústavu a zákony „zachováva a obhajuje“, svoj prešľap okamžite napraví.
Teda, ak je ten ústavný činiteľ normálny... Tu je tá situácia, o ktorej sme minule písali, že ústavodarca (zákonodarca) predsa nemôže napísať každú samozrejmosť, blbosť, banalitu (a pod.) do Ústavy (zákona). Prečo by sa to tam písalo? Aj moc prezidenta pochádza z ľudu, je delegovaná občanmi, takže s ňou nemôže nakladať svojvoľne, voluntaristicky, napr. podľa toho, či má alebo nemá rád Čentéša, ale iba a výlučne v súlade s Ústavou a zákonmi. A jediný, kto je na Slovensku autorizovaný ich vykladať, je Ústavný súd. A ak ÚS raz v budúcnosti povie, že on, prezident, v kauze Čentéša nenakladal s mocou podľa pravidiel, tak, tak... už sa točíme v kruhu.
Akokoľvek dokonalá ústava či zákony nemôžu počítať s tým, že kľúčové funkcie v štáte obsadia ľudia, ktorým ak nedáte do ruky návod, že pred jedlom si treba umyť ruky, tak si ich neumyjú. Samozrejme, že Kaliňák si je vedomý, že Gašparovič výrokom, že „nikdy nemenujem Čentéša“, sa dostáva ďaleko-preďaleko za hranice štandardného výkonu svojej funkcie. A ešte sa aj hrubo spreneveruje zásade, že výklad práva, zákonov nemôže stáť proti spravodlivosti, nemôže z nich vzísť nespravodlivosť. Načo by však boli „akoby členovi Smeru“ zásady a pravidlá, keď sa zvádza mocenský boj o prokuratúru?
Na strane druhej. Nedá sa celkom rozumieť ani poslancovi Procházkovi, ktorý v debate robil Kaliňákovi partnera. Jeho výrok (záväzok), že zahlasuje za kandidáta Smeru, ak sa ten zaviaže, že po prípadnom rozhodnutí ÚS v prospech Čentéša na funkciu rezignuje, je veľká nepodloženosť. Týmto totiž Procházka dnešnú voľbu v parlamente politicky legitimizuje. Konanie Smeru je však síce legálne, ale demokraticky nelegitímne a neakceptovateľné. A to celkom nezávisle od budúcich krokov Jozefa Čižnára i budúceho výsledku rozhodovania ÚS.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
