Agentúrny text sme doplnili informáciami redakcie Korzára.
Primátor Košíc Richard Raši dnes vyhlásil najvyšší, III. stupeň povodňovej aktivity na území mesta Košice. Ide o stupeň, ktorý je definovaný ako stav ohrozenia. Prekvapilo to aj hasičov, ale sú radi, že mesto je aktívne.
KOŠICE. Napriek tomu, že Bratislava a okolie zápasia so záplavami, na východe je relatívny pokoj. Lokálne prietrže mračien spôsobujú menšie záplavy len v niektorých častiach Košíc.
Vyhlásenie III. stupňa na celom území mesta preto vystrašilo mnohých ľudí. Prečo nevyhlásili iba prvý stupeň (stav bdelosti), prípadne druhý (pohotovosti)?
"Keďže došlo v dvoch mestských častiach k ohrozeniu života, zdravia a majetku, primátor vyhlásil III. stupeň povodňovej aktivity. Ten súvisí aj s vykonávaním záchranných a preventívnych prác pre prípad, že by opäť stúpla voda z potokov, respektíve by sa opakovali prívalové dažde,“ povedala nám Linda Šnajdárová z magistrátu.
Všetky zložky mesta sú v pohotovosti
"Ide o aktivizáciu zamestnancov s 24-hodinovým monitoringom situácie, zamestnancov mesta, mestských podnikov a ostatných orgánov, ako sú hasiči, Slovenský vodohospodársky podnik, polícia, či obvodné úrady. Potrebné je pripraviť všetky mechanizmy a ľudí pre prípad, ak by sa dažde zopakovali, a vedeli okamžite zasiahnuť," povedal Raši novinárom po popoludňajšom zasadnutí povodňovej komisie.
Vzhľadom na prívalové dažde bola nepriaznivá situácia v mestskej časti Poľov a Šaca Ludvikov dvor, kde došlo k vybreženiu potoka a k zaplaveniu 80 percent košického útulku zvierat, kde boli ohrození zamestnanci aj zvieratá.
Šacu a Poľov postihli v utorok prudké dažde so zaplavením niektorých oblastí. Primátor informoval, že v Šaci voda tiež podmočila nevyužívanú budovu, došlo k deštrukcii bývalého skladu uhlia, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti námestia a obytnej zóny. Objekt tak podľa neho ohrozuje životy a zdravie ľudí a musí byť odstránený.
V mestskej časti Poľov sa valila voda z okolitých svahov na obytnú zónu, pretekala okolo domov a došlo k vyliatiu potoka a čiastočnému zaliatiu cesty E50.
Zrútená budova. Foto: veja
Tretí stupeň povodňovej aktivity trvá podľa Rašiho dovtedy, pokým je ohrozený život, zdravie alebo majetok občanov. "Pokiaľ nedôjde k ďalším dažďom, vtedy môže byť tretí stupeň odvolaný a zmenený na stupeň dva, ktorý spočíva už len v monitoringu," dodal.
K zosuvom pôdy podľa informácií mesta nedošlo. Primátor predpokladá, že situácia sa upokojí so zlepšeným počasím.
Dodal, že kým v Šaci a Poľove zaznamenali prudké lokálne dažde, tak počasie v ostatnej časti mesta bolo bez dažďa alebo len so slabým mrholením.
Voda v podjazde pri Haniske. Foto: Veronika Janušková
Hasiči sú radi, že je mesto aktívne
Hasiči si správu o vyhlásení najvyššieho stupňa povodňovej aktivity prečítali z webu Korzára a zostali prekvapení. V takýchto prípadoch zväčša začínajú už aj s evakuáciou ľudí.
- Podľa predpovede SHMÚ na dnes pre Košický kraj bude oblačno a miestami občasný dážď alebo prehánky, ojedinele aj búrky.
„Mesto sa tak rozhodlo, má na to právo. My zatiaľ veľa práce s povodňami nemáme, ani na nás nateraz neboli vznesené žiadne špeciálne požiadavky. Sme radi, že si mesto vie zabezpečiť pomoc vlastnými silami a je aktívne. Ak budú potrebovať pomôcť, sme tu na to,“ povedali hasiči.
Tí zasahovali napríklad aj pri vyťahovaní Hondy Civic zo zatopeného podjazdu pod železničným mostom medzi Ludvíkovým Dvorom a Haniskou. Polícia ešte v utorok v noci cestu uzavrela.
„Vodič hondy Roman H. z Moldavy vošiel pod podjazd v čase, keď tam bolo asi 1,5 metra vody,“ povedali nám hasiči.
Hrozia hladiny viacerých riek
Po výdatných dažďoch začali v noci z utorka na stredu stúpať hladiny viacerých riek v Košickom kraji, od rána ich stav postupne klesá.
Prvý stupeň povodňovej aktivity podľa informácií na internetovej stránke SHMÚ je na rieke Hornád v úseku Kysak a Ždaňa, kde hladina dnes ráno dosahovala 300 cm.
Prvý stupeň je aj na rieke Torysa pri Košických Olšanoch.
Najviac vystúpila hladina Olšavy v stanici Bohdanovce (okr. Košice okolie). Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) tu namerali v priebehu desiatich hodín nárast o 1,5 metra s kulmináciou o 4.00 h ráno. Hladina zodpovedajúca 2. stupňu potom klesala a dnes o 10.00 h nedosahovala už ani 1. stupeň.
Prvý stupeň povodňovej aktivity je na hornom toku rieky Laborec pri obci Koškovce v Prešovskom kraji.
Zaplavený útulok. Foto: veja
V Mokranciach upchalo dažďovú kanalizáciu
V okrese Košice-okolie museli zasahovať hasiči po prietrži mračien.
Ako dnes ráno informoval dôstojník operačného strediska košických hasičov František Rusnák, v utorok večer pomáhali hasiči v Mokranciach, kde sa po prietrži mračien upchala dažďová kanalizácia a voda začala zaplavovať dvory pri domoch. Hasiči spolu s dobrovoľníkmi čistili kanalizačné vpuste a rigoly, aby voda mala kadiaľ odtiecť.
Prečerpávať rozliatu vodu pre upchaté odtokové kanály museli aj v Moldave nad Bodvou na Debraďskej ulici.
Nadránom hasiči z Bidoviec odstraňovali na horskom priechode Dargov strom spadnutý na cestu.
Hasiči z Čane boli odstrániť osobné auto zo zatopeného podjazdu pod železničným mostom medzi Ludvíkovým Dvorom a Haniskou. Polícia tento úsek cesty v noci uzavrela.
Nad Košicami vládlo popoludní už slnečné počasie. Hladiny riek v Košickom kraji, ktoré od utorňajšieho podvečera stúpli, postupne klesali.
K 17.00 h dosahovala prvý stupeň povodňovej aktivity už len hladina Hornádu v Kysaku.
Večer o pol desiatej však v Košiciach opäť začalo pršať...
Pranostiky
Čo o počasí vedeli už naši predkovia
Pravdepodobnosť výskytu medardovského zadaždenia Európy je okolo 70 percent. Chýrna pranostika o tom, že Medardova kvapka štyridsať dní kvapká, sa traduje už od 16. storočia.
Dedovia však poznali i svätcových zadaždených predskokanov. Svedčí o tom i táto goralská pranostika: Ak na svätého Norberta, Róberta i Medarda dážď sa leje, čakaj dažde ešte šesť týždňov. A tiež: Ak už od Norberta leje, na teplé leto niet nádeje.
Starkí sa síce vždy utešovali i prívetivejšími pravdami, napríklad: Na svätého Norberta ide zima do čerta, alebo: Po Medardovi už ostrá zima nechodí. Ale ľudia už stáročia o všetkých troch vedia svoje...
Dlhé roky vedú laici i experti diskusie o príčinách pravidelne sa opakujúceho zadaždeného ochladenia v prvej júnovej dekáde. Český kronikár Václav Březan už v roku 1582 s radosťou zaznamenal, že 8. júna nepršalo. Podobne nedaždivé obdobia zaznamenali kronikári i v rokoch 1816, 1865, 1582, 1893 a v ďalších.
Z kroník však viac priam tečú správy o dažďoch a polemickým ostávalo iba ich trvanie. Dôvodom na radosť bývalo, ak zlopovestná medardovská kvapka nevydržala sužovať celých štyridsať dní. V roku 1840 pršalo napríklad „iba“ 22 dní.
Tieto veľmi často i smrteľne nebezpečné katastroficky ničivé nadelenia zrejme najviac spôsobujú opakujúce sa vpády studeného oceánskeho vzduchu na vyhriatejší kontinent. Sú prirovnávané k obávaným ázijským monzúnom.
Čo odkazujú predkovia
I súčasní odborníci však s rešpektom oceňujú poznatky ľudových meteorológov z dávnej minulosti, ktoré nám poslali v pranostikách. Predkovia rezignovane konštatovali: Jún lúku kosí- Medard vodu nosí. A tiež: Jún mokrý a silné vetriská, vanú obilie do hnojiska (poľahnuté ubité žito je nepoužiteľné).
Jún je teda, a ani dnes s tým nič nenarobíme, mesiacom, ktorý spoľahlivo vonia hlavne dažďom. A predsa z minulosti pochádza aj optimistickejšie konštatovanie: Ak v júni viac sucho ako mokro býva, urodí sa hojne dobrého vína.
Eva Bombová
Foto k článku: Veronika Janušková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
