Práve dnes vstupuje do radov sedemdesiatnikov známy spevák, skladateľ, aranžér, organizátor, aj publicista a moderátor Peter Lipa.

PREŠOV. Rodák z Prešova (*30. 5. 1943), je absolventom Stavebnej fakulty SVŠT aj postgraduálu žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Svoju spevácku dráhu začínal v roku 1963 v skupine Struny, ktorá bola zložená zo študentov architektúry a stavebnej fakulty. V roku 1967 spieval so skupinou Istropolitana. V roku 1968 bol jedným zo zakladateľov skupiny Blues Five. V 70. rokoch účinkoval s orchestrom Gustáva Offermmana, Revival Jazz Bandom a skupinou Hej. V 80. rokoch bola jeho spevácka dráha spojená s formáciou Lipa-Andršt Blues Band, od roku 1986 so skupinou T + R Band. V roku 1997 si zostavil vlastnú sprievodnú skupinu Peter Lipa Band. Od roku 1976 je dramaturgom aj promotérom najväčšieho slovenského festivalu Bratislavské jazzové dni.

Tvrdíte, že na všetky otázky odpovedáte v pohode, tak si vás vyskúšame. Ako sa pozeráte v týchto dňoch na vašu spevácku a povedzme nahlas úspešnú dráhu?

- Veľmi to nesumarizujem, nerobím žiadne inventúry a nemám pocit, že som na nejakom medzníku, kde by sa to malo. Jednoducho žijem tak ako žijem a verím, že ďalej budem takto žiť. To znamená to, že spievam, je pre mňa dar, ktorý mi prišiel neviem odkiaľ z nebies, ja sám som o tom dosť dlho nemohol byť ani presvedčený, ani som netušil, že sa mi to podarí. A keďže sa to podarilo, tak som nadšený. Dnes spievam vlastné pesničky na dobré texty dobrých textárov. Pán Lasica mi píše texty, to sú také veci, ktoré v mojom živote hrajú dosť dôležitú úlohu. No a stále ešte chodia ľudia, aj mi tlieskajú na koncertoch, aj si ma zavolajú niekde, tak to je tiež veľmi dobre. To ma samozrejme ďalej zaväzuje, aby som to robil tak ako doteraz. Či to je úspešné alebo nie, to neviem. Ale keď človek má dobrý život s tým, čo robí rád, tak to považujem za úspech.

Precestovali ste tisícky kilometrov, stretli stovky významných osobností hudobnej scény. Aké boli?

- Stretnutia s ľuďmi, ktorých človek dlho obdivuje a pozná ich tvorbu, v mojom prípade spevákov, sleduje, ako to robia, čo robia. A potom naraz, keď človek má šancu sa stretnúť s takým človekom a rozprávať sa, to je pre mňa veľmi zaujímavé a veľmi inšpiratívne. Pretože ja často v tých pesničkách, ktoré počujem, tuším, aké majú pôvody, odkiaľ to pochádza, čo ten človek počúval, že sa dostal k tej-ktorej pesničke. Potom, keď sa s ním stretnem, tak sa snažím si to overiť, či to je tak. A väčšinou sa mi darí. Nakoniec človek zisťuje, že ten svet je malý a sú signifikantné veci v histórii tejto mojej muziky, ktoré vlastne poznamenali všetkých. Keď som sa rozprával s Bobbym McFerrinom, tak viem presne, čo on počúval a ako sa dostal k tomu, čo robí, lebo to isté som počúval aj ja, aj keď v zmenšenej miere a bez tých možných informačných kanálov ako on. To isté platí aj o Al Jarreauovi, Kurtovi Ellingovi a o všetkých spevákoch, ktorých som vždy obdivoval a stále ich obdivujem. A je pre mňa potešením zistiť, že čerpáme z toho istého zdroja, z tej istej studne, že chodíme na tú istú vodu, oni aj ja.

Ste oslavným typom?

- Nie som, ja nemám rád vôbec oslavy. Nemyslím, že je čo oslavovať. Ja som človek, ktorý prejde ten dátum s tým, že prijme nejaké gratulácie od blízkych a priateľov, poďakuje a ideme ďalej. Ale keďže tento dátum je okrúhly, tak som sa rozhodol urobiť takú oslavu pre svojich priateľov, kde budú muzikanti, s ktorými som hral, moja rodina, ktorá sa postupne rozrastá, aj priatelia. V poslednom čase musíme myslieť aj nato, že naši priatelia, ktorí sa zaoberajú liečením ľudí, teda lekári, tí sú tiež dôležití, aj tí budú v tej spoločnosti. Všetko kamaráti, v tichosti a bez médií oslávime a život pôjde ďalej.

Foto: SME - Peter Žákovič

Aký darček si želáte k narodeninám?

- Na pozvánku som napísal Prosím žiadne dary. Najväčším darom pre mňa bude tvoja prítomnosť. To som napísal každému, ešte som aj vysvetlil, prečo nechcem dary. Preto, lebo všetko už mám (úsmev). Nie je to celkom pravda, ale ja nemám rád zbytočnosti. Nemám rád veci, ktoré potom mám doma a musím ich obchádzať, lebo som to dostal do daru a teda si to vážim. Ale pritom to vlastne vôbec nepotrebujem. Takže len opatrne s darčekmi. Ja si vlastne neželám nič. Ak budeme zdraví, budeme mať radosť z muziky a všetko bude fungovať tak ako doteraz, tak to je pre mňa najkrajší darček.

Ale pre fanúšikov ste darček pripravili. Koncert aj knihu.

- Áno, nehrávam často na Bratislavských jazzových dňoch, na jesenných som nehral viac ako desať rokov. Na jarných, keď sme ich začínali, tak som raz hral. Teraz som sa rozhodol, že si to zopakujem. V line-upe je speváčka Butterscotch, ktorá je podľa mňa veľký zázrak, potom skupina Incognito, tak som sa pridal k tomu aj ja. A celkom sa nato teším, že budem môcť zahrať najmä pesničky, ktoré sú na mojom ostatnom albume Lipa 68. Budeme krstiť knižku, ktorá vznikla pre mňa dosť bezbolestne, pretože väčšiu zodpovednosť mal Janko Štrasser. On sa musel múdro pýtať, aby som mohol odpovedať. Bola to jednoduchá úloha, Janko to celé zostavil. Verím, že tí, ktorých to zaujíma, v nej nájdu odpovede, ktoré súvisia s mojou osobou.

Aké je vaše želanie do najbližších dní?

- Čím ďalej, tým viac sa upíname k zdraviu. Ak budeme zdraví, tak všetko ostatné by malo fungovať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.