Správa o stave školstva, čo čítal Čaplovič včera v parlamente, je typická byrokratická zbytočnosť, ktorej jediný význam je naplnenie rituálu, akože poslanci sa zaujímajú, minister ukazuje, že pracuje, že má koncepciu, riešenia. . Zmeny v školstve, na ktorom sú existenčne závislé desaťtisíce ľudí, sú široko-ďaleko za možnosťami demokratickej politiky, ako sa dnes prevádza na Slovensku.
Obrovské množstvo skupín a záujmov, ktoré sa v sektore pretínajú, pôsobí spoločne veľkou silou smerom, , aby školstvo pretrvalo v štruktúre (zhruba, plus-mínus)?, ako funguje dnes. Iste, Čaplovičovi sa môže podariť napr. centralizácia , ktorú má v pláne. (Ale nepodarí, krajské štruktúry Smeru, ktoré vládnu samosprávam, ho porazia.) ) Avšak zmysel centralizácie - zoštíhlenie školskej siete a personálu, čím získa viac peňazí na platy - dnes nerieši nič.
Alebo, čo sa týka VŠ: Teoreticky – ale ozaj len teoreticky – Čaplovič môže získať politickú podporu na reformu „profesúry“. To je inak veľmi dobrý nápad, udeľovať tituly by mala škola a budú platiť len pre ňu, nie ako doteraz na celej SR. Ale čo s tým? Keďže profesor je garantom odboru, a odbor to sú študenti, teda štátne financovanie, trend, ktorý hovorí, že o dva roky bude na Slovensku viac vysokoškolských profesorov ako čašníkov, zostane zachovaný.
A medzitým, čo sa politici zabávajú správami, ktoré „riešia“ jedine zápas opozície s koalíciou, chaotické smerovanie slovenského školstva je časovaná nálož. A odpočítavanie už začalo. Čo treba vedieť, je, že v segmente dlhodobo nezamestnaných a nezamestnateľných osôb je SR na špici v Európe. A teraz sa pozrime do Grécka či Španielska.
Tam univerzity (a „univerzity“) pred krízou tiež chrlili vagóny absolventov mediálnej a marketingovej komunikácie, gender studies, politológov, manažmentov všetkého možného (napr. voľného času) , a podobne, a podobne. Teraz tam majú 50 – slovami päťdesiat – percentnú nezamestnanosť (!!) vo vekovej kohorte do 29 rokov, ktorej sa nepovie inak než „stratená generácia“..
No. Na Slovensku máme 14-percentnú nezamestnanosť aj v neporovnateľne menšej kríze, pričom školstvo – podobne ako na nešťastnom juhu - produkuje masy ďalších bezprizorných na pracovnom trhu. A to v časoch, , keď na ekonomiku čaká dekáda buď veľmi nízkeho rastu, alebo stagnácie. . (Najhorší scenár ani nespomínajme.), Čo tu bude?
Čaplovič môže plánovať, že zavedie kvóty na financovanie, alebo čosi iné. Je neskoro. Inflácii priemerných a podpriemerných vysokých škôl („vysokých škôl“) už nepostaví hrádzu. Procesie závislých na zachovaní existujúceho stavu disponujú obrovskou lobistickou silou.
Verejné vysoké školstvo ako „švédsky stôl“, s neexistenciou školného, ktoré racionalizuje rozhodovanie študentov a ich rodičov, si vyberie tvrdú daň na jednej strane v nedostatku profesií, ktoré budú požadované na trhu.
A na strane druhej v „španielskej“ nezamestnanosti mladých, ktorú dostaneme ako prilepšenie k primátu – viď vyššie – v segmente dlhodobo nezamestnaných a nezamestnateľných. Je sa na čo tešiť. Toto už žiadna správa nespraví.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
