Najprv prezident podpísal protiústavný zákon o organizácii ÚS (ktorý zveruje rozhodovanie o Čentéšovi dvom právoplatne vylúčeným sudcom), opozícia ho vzápätí podaním napadla na ÚS. A do toho vtrhol Fico s vyhlásením, že „ideme voliť nového generálneho prokurátora".
Iste, zmätok je autentický a nikde inde by sa do takto pokročilého štádia ústavnej neurózy nedostal. Na druhý pohľad, keď úžas prejde, sú však veci zrozumiteľné. Keď Fico prišiel v skrátenom legislatívnom konaní so zákonom, ktorý zveril Čentéša do rúk prvému senátu s vylúčenými Ľalíkom a Brňákom, ponáhľal sa tak preto, lebo „hrozilo", že ÚS sa dokáže sám odblokovať zo situácie, keď mal namietnutých 12 z 13 sudcov. Z akéhosi dôvodu, ktorý nepoznáme, sa premiér zrejme obával, že rozhodovanie v pléne sa vychýli tak, že Čentéšova sťažnosť proti prezidentovi, v ktorej namieta porušenie svojich práv, by mohla byť úspešná. Rýchlosť, s akou Fico „zabudol" svoj dlhodobý postoj, že počká, aby ÚS sám vyriešil svoj pat, opodstatňuje domnienku, že prestal dôverovať pomeru síl na košickom dvore. Teda tomu, že „proprezidentskí" sudcovia sú v číselnej prevahe.
A história sa teraz opakuje. Ten istý Fico, ktorý ešte pred 2 týždňami prijímal blbý zákon o organizácii ÚS, len aby rozhodnutie zostalo v Košiciach, sa rozhodol nečakať a voliť prokurátora v NR SR. Prečo? Lebo sa bojí, že plénum by sa, úplne správne, rozhodlo, že najprv vyrieši opozičné podanie proti novele, a až potom sa bude - prípadne - podľa nej aj riadiť. Napokon, ako inak. Je absurdné, aby najprv podľa zákona konali - čiže dali Čentéša prvému „vyfaulovanému" senátu - a potom prípadne rozhodli, že zákon je protiústavný. To by nešlo azda ani na Slovensku.
Takže Fico „musel" konať. Keďže si nie je istý, že na súde je väčšina, ktorá „sprocesuje" Čentéšovu sťažnosť, námietkovú vojnu i zákon v prospech prezidenta, tak zrazu „nikdy neexistovala prekážka k voľbe nového prokurátora (...), od samého začiatku, od vzniku tejto vlády sme kedykoľvek mohli pristúpiť k voľbe GP". Tak to je nádhera. Rok a pol ťahá čas s tým, že všetko má v rukách ÚS. (Napríklad: „Smer počká s predložením kandidáta na rozhodnutie ÚS"). A zrazu - „nikdy neexistovala žiadna prekážka".
A to je len jedno z absurdných protirečení, ktorých sa Fico v kauze dopustil. Pre lex Gašparovič (to je ten predmetný zákon) argumentoval tým, že „situácia na prokuratúre je neúnosná, treba ju riešiť" (a pod.) Hahaha. Keď mu predtým niekto vyhodil na oči, že s voľbou by sa mal ponáhľať a nie čakať na ÚS, Fico sa ohradzoval vždy v zmysle, že nič sa nedeje, prokuratúra funguje, zastupujúci GP Tichý a Trnka-námestník sú v pohode, a pod.
No. Vec je krištáľovo jasná. Ficovi začalo prekážať, že „ak sa takto bude postupovať, nebude generálny prokurátor nikdy", až vtedy, keď si uvedomil, že nového GP nemusí mať pod kontrolou. Z toho vyplýva hneď aj ďalšia paradigma. Ficov záujem ovládať prokuratúru je enormný. Prečo asi?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
