Vedeli ste o Jurajovi Jakubiskovi, že sa stal režisérom úplnou náhodou? A tušíte, prečo nechodí v mikine a ako zháňa nahé dievčatá do filmov?
Životnú púť fenomenálneho umelca vo veľkej miere ovplyvňujú omyly. Aspoň tak to sám tvrdí pri nazeraní do svojej minulosti.
„Vždy som chcel byť kameraman, to sa mi však nevyplnilo. Možno našťastie. Keď ma však omylom zobrali na réžiu namiesto na kameru, tak som tri noci preplakal. To však nebol jediný omyl. Keď som prišiel z gubernie do Bratislavy s baranicou a papundeklovým kufrom, dali ma omylom na grafiku a ja som chcel byť aranžérom. Sníval som o tom, že budem maľovať vysokých dvojmetrových hutníkov,“ prezradil režisér, ktorý vraj v tom čase ani netušil, čo to vlastne grafika je.
„Hovorím si, Bože môj, babička grafitom čistí pec, takže asi budem čističom starých pecí.“
Obrazy vždy pôsobia ako dokončené
K tomu vraj našťastie nedošlo a v súčasnosti je nielen skvelým režisérom, producentom, scenáristom a pedagógom, ale aj výtvarníkom. V Košiciach sa momentálne v Múzeu Vojtecha Löfflera predstavuje ako výtvarník a prezradil, že najradšej tvorí renesančnou technikou.
„To znamená, že mám čiernu plochu a z nej ako sochár vyťahujem obraz, tvary, podoby... Výhodou je, že v akomkoľvek štádiu sa obraz nachádza, vždy vyzerá ako dokončený.“
Režírovať vraj môže aj opica
Priznal sa tiež, že jeho tvorbu z každého súdka v značnej miere ovplyvňuje jeho vek.
„Federico Fellini tvrdil a mal pravdu, že režírovať môže aj opica a každý grafoman vám niečo napíše. O tom to celé nie je. Otázka je, či to bude dobré. Ja som už pochopil, že vo svojom veku nemôžem, čo sa týka témy a práce s kamerou experimentovať, ani chodiť v mikinkách. Robím filmy, ktoré nahradzujú literatúru. A povedal som si, že budem sledovať naše dejiny.“
Po veľkofilme Bathory preto chystá veľkolepú Slovanskú odyseu.
Dievčatám maskéri lepia brady
Pokrok nezastavíš a vo filmovom priemysle sa prejavuje aj na takej elementárnej veci, akou je nahota.
Juraj Jakubisko si zaspomínal, že pred rokmi bol extrémny problém zohnať herečku, ktorá by sa bez zábran odhalila.
„To museli ísť všetci preč a nakoniec sa to aj tak nepoužilo, lebo to bolo rozmazané.“
Dnes je všetko inak. „Zavolám do agentúry a tam sa ma ešte opýtajú, aké dievčatá chcem. No aké? Aby neboli opálené, povedal som.“
Keď však dorazili „nahotinky“, niečo mu na nich nesedelo a nevedel prísť na to, čo to je.
„Napokon som zistil, že sú všade pekne vyholené. Kto to kedy videl. Tak vravím maskérom, máte tam staré brady a fúzy, niečo im tam nalepte. Potom za mnou jedna z nich celá nadšená prišla, že mi ďakuje, lebo mamka sa na ňu konečne bude môcť spokojne pozerať, keďže nebude holá,“ zasmial sa rodák z Kojšova, ktorý dodnes nezabudol rozprávať východoslovenské vtipy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
