Priznáva, že to nie je vždy jednoduché. Jeho receptom je dobrá organizácia.
ROŽŇAVA. V aktuálnej sezóne patrí Peter Gacík k lepším a hlavne bodujúcim hráčom ŠPD Rožňava. Aj keď mužstvo hrá v dolnej osmičke, chuť do basketbalu mu to nezobralo. Ako vníma svoju prvú sezónu v Rožňave, zápasy i ako sa dostal k rozhodovaniu, na to všetko sme sa spýtali mladého basketbalistu Petra Gacíka.
V ostatných kolách sa Rožňave nedarí. Ako vnímate tieto zápasy a v čom vidíte príčiny?
„Ťažko povedať prečo sa nám nedarí. Čo sa mňa týka, tak najväčší problém vidím asi v trénovanosti. Predsa len sme asi jediný tím, v ktorom tri štvrtiny hráčov dochádza na tréningy z iného mesta. Sú dni keď práve v týchto, aj prírodných, podmienkach neraz premýšľate či ísť alebo neísť (na tréning). Okrem iného, tieto zápasy zväčša hráme dobre, príde však úsek keď potrebujeme dať kľúčové body na dotiahnutie súpera alebo odskočenie a to je často kameň úrazu. Súper to naopak využije a tým sa pre nás mení celý zápas. Netvrdím, že tieto zápasy by sme vyhrali, ale keby vývoj zápasu bol podľa našich predstáv a dodržiavali by sme pokyny trénera, bolo by to iné.“
Rozporuplné boli v niektorých zápasoch aj verdikty rozhodcov. Sám ste rozhodca. Nezvádza vás to k diskusii s nimi?
„Mne ako členovi združenia rozhodcov neprináleží hodnotiť výkony. Samozrejme, že po zápase s kolegami prehodíme pár slov. Konieckoncov, kto na zápasoch bol a videl tie verdikty, boli odpískané v snahe dodržiavať pravidlá basketbalu. Aj keď sa na prvý pohľad zdali rozporuplné. Na druhej strane z pohľadu rozhodcu musím priznať, že sa stane, že vám zápas sem tam nevyjde…“
Aká bola vaša cesta k rozhodovaniu, keďže stále ste aktívny hráč.
„Viete, ja som človek, ktorý má rád zhon a nabitý program, v tom čase som mal 16 rokov a spolu so spoluhráčom Vladom Karnayom sme sa rozhodli, že si pôjdeme na školenie. Aj keď som bol zo začiatku navážkach, mama ma „materinsky donútila” (úsmev). Okrem iného aj v rodine máme rozhodcov, takže to nebola len nejaká náhoda.“
Cítite sa byť viac hráčom, alebo rozhodcom?
„Dobrá otázka, je to momentálne 51 percent ku 49 percentám. Vyberte si, čo je čo.“ (smiech)
Na začiatku sezóny ste prišli do známeho, poznali ste hráčov, ale i neznámeho, nové prostredie, diváci. Ako vnímate sezónu v drese Rožňavy.
„Aj keď sa nám v poslednej dobe veľmi nedarí, sezónu z môjho pohľadu hodnotím kladne. Mám dostatok hracích minút a hrám s chuťou, čo je hlavné, lebo, nič nové nepoviem, ak uvediem, že najlepším tréningom je zápas. Aj keď hráme dolnú osmičku. Okrem iného som tu spoznal mnoho nových zaujímavých ľudí. Je to pre mňa dobrá skúsenosť.“
Hráte za ŠPD Rožňave, za UVL Košice, pôsobíte ako rozhodca. Zostáva vám okrem basketbalu čas aj na niečo iné?
„Aby som to uviedol na pravú mieru. Škola je u mňa na prvom mieste, potom to mám rozložené nasledovne, sú víkendy, ktoré sú tzv. „hracie“ a sú víkendy, ktoré sú výslovne na rozhodovanie. Čo sa týka pracovného týždňa, tak musím zosúladiť školu, tréningy a poobedia mám tiež aktívne vyplnené. Či mi ostáva čas aj na niečo iné? Nie je jednoduché skĺbiť všetky povinnosti, ale pri dobrej organizácii sa dá všetko.“
Do konca ročníka chýbajú ešte štyri kolá. Čo bude v nich pre Rožňavu dôležité.
„Pre nás bude dôležité, aby sme doma bodovali naplno a z paluboviek súperov v posledných dvoch kolách doniesli aspoň polovicu bodov, keď nie všetky. Verím však, že sa ku nám obráti aj Šťastena a tie zápasy nám vyjdú podľa našich predstáv.“
