Jej sebairónia je zábavná. Ľudské nedokonalosti v jej podaní získavajú akýsi iný rozmer. S jej pocitmi sa stotožňuje obrovské množstvo žien. Najmä tie, ktoré majú kilá navyše vidia, že „boubelky" nemusia s komplexom menejcennosti sedávať v kúte, ale tiež môžu byť úspešné a obdivované.

Halina Pawlowská sa totiž dokáže bravúrne vyrovnať aj s nepríjemnými otázkami, takpovediac na telo. Napríklad neznáša zvedavcov, ktorí sa jej zvyknú pýtať na veľkosť poprsia. Na túto otázku zo zásady neodpovedá a dôvod vysvetlila takto: „Keď sa robí rozhovor s Michalom Vieweghom, tiež sa ho nepýtajú na veľkosť penisu, ale na to, čo napísal."

Máme tu Veľkú noc, dodržiavate veľkonočné tradície a pripravujete všetky tie typické a rokmi overené veľkonočné jedlá? Máte medzi nimi svoju obľúbenú pochúťku?

- Česká strana mojej rodiny na tie zvyky veľmi nie je, to skôr bola tá ukrajinská po otcovi. Ja mám zo všetkých zvykov rada farbenie vajíčok. A čo sa jedál týka, na Veľkú noc sú u nás od rána nachystané obložené misy so všetkými tými údeninami, vajíčkami a máme upečený mazanec – teda tradičný sladký koláč. Veľmi rada si k nemu dávam „uherák", tá sladko-slaná chuť je veľmi zaujímavá a typická pre veľkonočné sviatky.

Áno, je to obdobie plné klobások, chutného údeného mäska, syra, koláčov... Mnohé bojujeme s tým, či podľahnúť pokušeniu, alebo zatnúť sa, neprejedať sa a nepribrať. Ako je to s vami?

- No, Veľká noc je obdobím plným pokušenia, ale na druhej strane sa končí pôst, tak sa treba nejako odmeniť nie?

Ste povestná držaním tých najrôznejších diét. Držíte momentálne nejakú?

- Áno, takú, pri ktorej sa smie zjesť len tisíc kilokalórii denne. Keď vás však pri jedení nikto nevidí, tak to nemá žiadne kalórie a nezarátava sa to..

Diéty sú skutočne samostatnou kapitolou vášho života, ešte ste neuvažovali vydať knihu – manuál diét, kde by ste nám ich pekne zhrnuli aj s popísanými účinkami?

- No vidíte, to je dobrý nápad. Ja som raz chcela urobiť takú reláciu o diétach, kde by som šla podľa abecedy – diéty od A, vždy po jednej, aj s tým, kto ich držal, s anketou a kuriozitami. Zatiaľ sa to nestretlo s úspechom. Ale možno raz na to dôjde.

Pre ženy okrúhlych tvarov ste povzbudením a dôkazom toho, že svet nedobýjajú len bábiky bárbie, ktoré majú 5 kíl aj s kabelkou. Hovoria vám to ženy? Vnímate to tak?

- Áno. Keď mám niekde v meste predstavenie, tak už z diaľky poznám svoje diváčky. Väčšinou bývajú pri tele, ale ja som rada, lebo v záplave tých útokov na líniu a na figúry si myslím, že je to nutné, aby si človek niečo uvedomil - kde je dané, že len tie chudé sú krajšie? To vôbec nie je pravda.

Vy sa aj na tieto citlivé ženské záležitosti, ako je nadváha, dívate s humorom, ktorý vám, zdá sa, nikdy nechýba.

- Snažím sa o to. Moje východisko je, že keď človeku nezostáva nič iné, tak sa musí smiať.

Naozaj je život s humorom ľahší?

- Myslím si, že áno. Podľa mňa, ľudia, ktorí nemajú zmysel pre humor, si často myslia, že ho majú, ale veľmi sa pletú. Oni to teda vlastne nevedia a nevedia, čo všetko im chýba. A ja som si istá, že im chýba celý jeden rozmer. Je to také, ako keby niekto vôbec nič nejedol a žil by len z chémie. Nemá to tú farbu.

Viete sa vôbec vytočiť až dobiela?

- To viete, že áno. Soptím, rozčuľujem sa. Kedysi, keď som mala ešte malé deti, ma vždy vytočilo, keď mi prehádzali moje papiere. Bolo to zo zúfalstva, že to už nikdy nenájdem, že to už nikdy nedokážem znovu vytvoriť, proste bola som úplne odrovnaná. A vždy ma dokáže rozčúliť moja matka.

Ešte stále, hoci ste už dávno dospelá?

- Áno. A spoľahlivo, behom desiatich sekúnd. Povedala by som, že ani nemusí hovoriť. Niekedy stačí len jej pohľad. Taká jej kritickosť a nekompromisnosť, z toho som stále hotová.

To znamená, že sa rodičovských vplyvov naozaj nikdy nezbavíme?

- To už tak vyzerá. Ja ešte so svojou mamičkou bývam, takže som s tým konfrontovaná neustále.

Väčšinu diváčok, ktoré chodia na vaše vystúpenia, tvoria ženy. Čím to je, že je v sálach mužov pomenej? Neznesú vari ten ironický pohľad na ich vlastnosti?

- Je to jednak tým, že som naozaj ženská spisovateľka, ktorá hovorí o ženských pocitoch, ale na druhej strane, povedzte mi, v ktorom divadle je viac mužov? Tí sú na futbale, na hokeji, alebo v krčme na pive. V hľadisku sú väčšinou vtedy, keď ich tam ženy dotiahnu. Za trest... Ale inak konzumentom kultúry je žena. Tá udáva smer. Muži skrátka po tej kultúre tak netúžia.

Muži majú svoj svet a nechcú, aby sme im my do neho zasahovali. Vy ste dlhoročná pozorovateľka žensko-mužských vzťahov, povedzte, čo im vlastne najviac vadí?

- Práve nedávno som sa o tom bavila so svojou kamarátkou, ktorá má dve dcéry. Dospeli sme k záveru, že skúsenosť ženy, ktorá je matkou syna, je pre iné ženy neopísateľná. Tej kamarátke nemôžem vysvetliť, že muži sú iní od narodenia. Mám nielen syna, ale aj vnuka a znovu si to oživujem. On zo všetkého najviac miluje káble a zástrčky, najlepšie s rozdvojkou. Ja by som mu stále dávala plyšových medvedíkov, rozkošné malé hračky.... Vôbec si ich nevšíma. Proste sú iní. Ešte si myslím, že sú krehkí a maznavejší, možno aj viac ako dievčatká. A keď ich chcú ženy meniť, potom to majú ťažké aj tí muži, aj tie ženy. Lebo muži sa nedokážu zmeniť. Proste takí sú a iní nebudú.

Váš vzťah so synom bol teda iný, ako s dcérou?

- Chcem, aby mal všetko v poriadku a aby sa veľmi nenadrel, veď viem, aký je krehký chlapček a čo všetko by sa ho mohlo dotknúť. A odrazu by v jeho živote mal nastať strih. On sa má stať manželom, má niečo robiť, má byť zodpovedný. To si vôbec neviem predstaviť! U dcéry som sa nikdy nebála o jej partnerský vzťah. Vedela som, že si niekoho nájde a bude s ním žiť. No ale ten môj chlapček, nejaká beštia mi ho odvedie?!

Muži vraj majú strach pred silnými a schopnými ženami. Vy taká ste. Cítite ten rešpekt?

- Nie. Ja si myslím, že je to blbosť. Mýtus. Že je to taká vytáčka žien, keď ich ten muž až tak veľmi nežerie. Hovoria si, že no áno, on sa ma bojí. On má strach, aká som silná. V tom to nie je. Buď ju chce, alebo nechce. A nota bene si myslím, že v dnešnej dobe si muži vážia, keď je ich partnerka schopná. Nepoznám žiadneho kamaráta, ktorý by chcel blbú ženu.

Úplne ideálne je, ak sa žene podarí skĺbiť úspešnú kariéru a skvelý partnerský vzťah. Vám sa to podarilo, s manželom ste spolu viac než 30 rokov. Čo je tou najdôležitejšou ingredienciou?

- Asi láska.

Bezhraničná?

- To by som nepovedala. Ale taká vlastná. Každá láska má hranice dané tým človekom, ktorý miluje, ale ja by som povedala, že to je asi schopnosť mať vzťah bez určitých nárokov. Tie moje nároky nie sú úplne podľa nejakej normy. Ale každý vzťah je špecifický a má svoje normy.

Viete sa vôbec s manželom pohádať?

- Ja sa viem pohádať s každým...

Aj sa oduť sa a nastoliť tichú domácnosť?

- Tak to nie. Ja sa pohádam a vzápätí som v pohode. Ja som ako sopka, vybuchnem a potom je už pokoj.

Od nás žien sa žiada veľa. Aby sme boli dokonalé manželky, matky, gazdinky, kuchárky, milenky, zamestnankyne. Ktorá z tých úloh vám ide najlepšie? A s ktorou ste sa najviac nadreli?

- Tie roly som si dávala aj ja. A ešte, že musím byť úžasná umelkyňa, úžasne tvorivá a vodcovská, ale hneď ako som na to zabudla, tak to šlo. V tom to možno je. Že som sa do žiadnej tej roly úplne nepoložila. Ja nie som úplne systematická a dôsledná. Mňa proste neposlúchali ani deti, ani psy. Psy zo mňa majú veľkú srandu a moje deti ma ignorovali, kým som sa nerozčúlila. Najhoršie mi šla rola dcéry, pretože moja mamička je ctižiadostivá a ja som nikdy nenaplnila tú jej ctižiadostivosť.

Čo z vás chcela mať? Asi nie spisovateľku a šoumenku?

- Ona chcela, aby som bola vo všetkom najlepšia. Tú moju spisovateľskú prácu aj číta, aj rešpektuje, lenže by chcela, aby som písala niečo závažné. Ona je učiteľka a chce, aby to malo závažné hodnoty. Ja jej hovorím, že to má závažné hodnoty a ona si tým nie je istá. Lebo ja ju podozrievam, že podľa nej má závažné hodnoty len to, čo je nudné.

A ktoré sú tie vaše závažné hodnoty?

- Asi schopnosť lásky, neschopnosť zrady, schopnosť súcitu a vlastná hrdosť.

Už dva roky máte aj novú životnú úlohu – ste babička. Ako vám to ide? Ste typická babička, ktorá Huga rozmaznáva a dcére narúša jej výchovné metódy?

- Nie, v týchto parametroch nie som typická stará mama. Ja dcére nič nenarúšam, vôbec si myslím, že vie všetko lepšie a ja nemám tie ambície. Bývame síce spolu, ale Huga som strážila asi len raz. Ale nie preto, že by som nechcela, ale dcéra nechce, aby ho ktokoľvek strážil. Takže sa to fakt stalo len raz – dvakrát, aj to sa ešte pýtala, či to dokážem.

Aký je malý Hugo?

- Veľmi roztomilý a ryšavý. Typický chlapček. Teraz ma autíčkové obdobie, predtým mal obdobie zástrčiek a jediné, čo ho na ulici zo všetkého zaujalo bol bager. Na Vianoce dostal pult plný náradia a šliapacie autíčko a bol nadšený. Od jednej kamarátky dostal aj plyšovú bábku krtečka a toho sme mu položili na ten pracovný pult. Zrazu k nemu prišiel s autíčkom, zaparkoval si ho, zobral skrutkovač, pohladil ho, pozrel si baterku a zrazu zbadal tohto krtečka. Úplne sa rozzúril, vzal ho a šup, hodil ho cez celú izbu. Krteček, skrátka, v tej dielni nemal čo robiť.

V súčasnosti okrem písania kníh a scenárov zabávate fanúšikov aj na svojej one woman show Banánová veľryba. Ryby a rybičky sú s vami už asi navždy spojené. Ak by ste však chytili nie banánovú, ale zlatú rybku, aké tri želania by ste mali?

- Aby sme boli celá rodina a ja zdraví. Aby sme nezažili bolesť z odchodu blízkeho, čo je asi nemožné, ale predsa, taká zlatá rybka by to mohla zvládnuť. A aby som vyzerala ako Heidi Klum...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.