Úroveň politikov i voličov sa dostala pod takú kritickú hranicu, že organizovať a riadiť spoločnosť sa stáva neriešiteľným problémom. Taliansko je novým mementom, že súvislosť demokracie s rastom sociálneho výkonu štátu, ktorý predbehne jeho príjmy a vedie k rozvratu financií a následne i spoločnosti, sa môže stať fatálnou.
Napriek tomu, že Taliansko je vyspelá krajina - stále v desiatke najväčších ekonomík sveta a tretia v eurozóne - vo voľbách kandidovala iba jedna strana, ktorá sa dala, s prižmúrením jeden a pol oka, aj voliť. Všetko ostatné, vrátane európskym mainstreamom preferovanej Bersaniho stredoľavice, bolo mimo misu. Aj keby ten Bersani získal obidve komory (vyhral iba v jednej) a zostavil vládu, i tak by nevyviedol Taliansko z krízy. Len by natiahol agóniu a oddialil drsnejšie scenáre na neskoršiu dobu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
