Dnešné automobily majú v porovnaní s tými, ktoré sa vyrábali v roku 1938, výkonnejšie motory, sú rýchlejšie a pritom majú nižšiu spotrebu a sú aj oveľa bezpečnejšie. Mohlo by sa teda zdať, že žiaden z celého radu medzinárodne evidovaných rýchlostných rekordov, ktoré boli vytvorené pred 75 rokmi, nemohol pretrvať do dnešných dní. A predsa to nie je tak. Je to možno až neuveriteľné, ale dodnes nebol prekonaný rýchlostný rekord, ktorý bol vytvorený v roku 1938 na verejnej komunikácii, konkrétne na diaľnici. Ide o rýchlostný rekord, ktorý 28. januára 1938 vytvoril svetoznámy automobilový pretekár Rudolf Caracciola. Ten so špeciálne upravenou verziou pretekárskeho vozidla Mercedes-Benz, s ktorým sa v roku 1937 zúčastňoval na pretekoch Grand Prix, dosiahol na jeden kilometer dlhom úseku nemeckej diaľnice A5 medzi Frankfurtom a Darmstadtom priemernú rýchlosť 432,692 km/h, čo je dodnes neprekonaný rekord – žiadne auto nešlo na verejnej komunikácii rýchlejšie, než to dokázal pre trištvrte storočím Caraciolla. Spomenutá hodnota je priemerom z rýchlostí, dosiahnutých v dvoch jazdách opačným smerom. Rekordný automobil W125 mal vďaka úplne zakrytým kolesám, zakrytému spodku a aerodynamicky prepracovanej karosérii súčiniteľ odporu len neuveriteľných 0,157. rekordné vozidlo, ktoré je dnes obdivovaným exponátom múzea firmy Daimler AG v Stuttgarte, je dlhé 6 250 mm a široké 1 850 mm. Predné kolesá majú priemer 22 palcov, zadné 24 palcov, hmotnosť prázdneho vozidla je 1 185 kg. Na pohon rekordného špeciálu slúžil 5,6-litrový vidlicový dvanásťvalcový motor, prepĺňaný dvomi kompresormi. Maximálny výkon tohto motora je 541 kW, jeho najvyšší krútiaci moment je temer 1 000 Nm. Treba ale po pravde povedať, že prekonanie spomenutého rýchlostného rekordu by dnes nebol problém – ťažko by sa však našla inštitúcia, ktorá by dala súhlas k pokusu o takýto rekord na verejnej komunikácii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
