Jeho neurotickú povahu má vraj na svedomí fakt, že s ním v brušku mamka v šiestom mesiaci spadla.
Okrem večného vrtenia si herec a zabávač aj neustále obhrýza nechty. „Je to hrozné, stačí sa na to pozrieť. Celkovo mám strašne neurotickú povahu. Aj kamaráti to už veľmi dobre vedia, že som neposedný tento...“ smeje sa Dano, ktorý s tým však vôbec nedokáže bojovať.
„Je to nejaká vnútorná vrodená neuróza. Vraj so mnou moja mama spadla, keď som bol v brušku, v nejakom šiestom mesiaci. Možno je to dôsledok toho. (Smiech.) Vtedy som sa jej nejako pohýbal v bruchu a odvtedy mám tendencie furt sa hýbať.“
Jeho neustály hurónsky smiech už však s týmto údajne vôbec nesúvisí. „Skôr je to o tom, že sa fakt snažím jednotlivé situácie celý život brať z lepšej stránky, aj keď je to často dosť náročné.“
V Košiciach sa nechcel klasicky zamestnať
Herec v súčasnosti žne úspechy nielen na Slovensku, ale i v Prahe, no pred časom pôsobil dva roky v Košiciach. Rád spomína na to, ako sa mu tu páčilo. Zaujímalo nás, prečo tu neostal žiť.
„Nebolo to o tom, že ma inde lákali väčšie možnosti. Skôr som sa domov vrátil preto, že som rodený Bratislavčan. Na pobyt v Košiciach však spomínam mimoriadne rád. Košice považujem za veľmi príjemné mesto s veľmi príjemnými ľuďmi, ale predsa len som z veľkého mesta a stále ma to tam ťahalo. Asi tá moja nátura. V princípe by mi tu však nevadilo ostať. Moje rozhodnutie ani nepramenilo z toho, že už mám tohto mesta dosť, ale skončilo mi tu angažmán a jedinou možnosťou bolo zamestnať sa v divadle na plný úväzok. Ja som však dodnes nebol klasicky zamestnaný a ani si to neviem predstaviť. Preto som odišiel.“
A či ho v týchto dňoch nezlákajú možnosti stovežatej Prahy? Vďaka úspechu Partičky by mu tam totiž zrejme bolo sveta žiť.
„Nie. Som tam dva razy do mesiaca a je to až– až.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
