V novom seriáli Búrlivé víno začína herečka Táňa Radeva pozvoľna, no postupne sa prepracuje na jednu z hlavných postáv. A ako vraví, inšpiráciu na pochopenie ženy týranej vlastným manželom hľadala aj vo svojom blízkom okolí.
Herečku sme mohli ostatné roky sledovať v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, kde rozhodne nestvárňovala vyslovene kladnú rolu.
„Svoju“ Veroniku však milovala a podľa vlastných slov si jej charakter šperkovala až k dokonalosti. Teraz si však musí zvykať na postavu z úplne iného súdka.
„Veroniku som si za tie roky zamilovala, ale pomaličky sa začínam zaľubovať aj do Violy,“ priznala sa nám východniarka, ktorá novú psychologicky náročnú a dramatickú rolu považuje za výzvu.
Samé tajné zákutia
V Búrlivom víne totiž stvárňuje ženu, ktorá veľmi skoro otehotnela a napriek nesúhlasu rodiny porodila dcéru.
Maroš Kramár hrá jej manžela, ktorý si ju vezme z vypočítavosti, no zachráni jej povesť a aj preto ju neskôr neustále ponižuje a uráža ju. Ona všetky problémy rieši popieraním.
„Je to pre mňa výzva a veľmi zaujímavá rola. Inak sa niečo takéto náročné hrá pred kamerou a inak v divadle, snáď to teda nebude problém a môj prejav nebude preexponovaný. Moja postava bude mať samé tajné zákutia, sama ešte neviem, kam to až dospeje, čo pre herca rozhodne vôbec nie je jednoduché. Lepšie by bolo, ak by sme to vedeli od začiatku, ale s režisérmi sme aj tak robili, čo sa dalo.“
Vžiť sa do úlohy týranej manželky, keď má v súkromnom živote „na ružiach ustlané“, môže byť veľký problém. Aj preto sa snažila nasávať informácie všade, kde sa dá.
„Veľa som o tom premýšľala. Rada čítam psychologické knihy od rôznych autorov, avšak aj v bežnom živote som sa stretla s takýmito vecami. Dokonca išlo o moje kolegyne a kamarátky... A rozprávala som sa o tom aj s priateľkami psychologičkami.“
Natáčanie aj o pol piatej ráno
Natáčanie potrvá ešte do marca a Táňa Radeva priznáva, že je občas mimoriadne náročné.
„Najmä časovo. Nechcem sa sťažovať, lebo veľa kolegýň by bolo vďačných za takúto rolu, ale veľakrát točíme už o pol piatej ráno, aby sme stíhali všetky svoje iné povinnosti. Ja napríklad učím na konzervatóriu. Nejako sa mi to teraz nakopilo, je to veľmi rýchle, ale teším sa z toho,“ dodala herečka, ktorá sa z Bratislavy na rodný východ zase až tak často nedostane.
Vždy, keď však do našich končín zamieri, začne používať nárečie.
„Doma nemám s kým. Ale keď som len chvíľočku na východe, hneď cítim, aký mám prízvuk. V Dúbravke, v Zemplínskej Širokej a v Trebišove mám priateľov a príbuzných, takže v momente, ako za nimi prídem, začnem hutorec. Myslím, že celkom slušne. Naozaj veľmi rada hovorím po východniarsky. Milujem toto nárečie.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
