Okrem rodiny ho teší plánovaný veľkolepý koncertný projekt.
Vianočné obdobie je tento rok za nami, ľudia sa ale náhliť neprestali, naďalej zhromažďujú mamon ako škrečok zásoby na zimu. Aj to je jedna z vecí, ktorá Richardovi Müllerovi na sviatkoch nereže.
„Vianočné rozpoloženie sa u mňa nikdy neviaže s veľmi pozitívnym stavom. Podľa mňa je to dosť silný sentiment a vzhľadom na skutočnosť, že sa mi už raz podarilo spáliť rodinu, tak strašne nerád by som to ešte niekedy zopakoval. Chodíme mesiac po obchodoch a kupujeme všetko, čo treba aj netreba, potom to máme všetko poskladané doma,“ konštatuje spevák.
Chladným ho necháva aj Štedrý večer. „Ten trvá tri štvrte hodiny, maximálne hodinu a pol a vlastne často nejde o nejaký darček, ktorý by bol z ozajstnej radosti a lásky, ale taká kumulácia mnohých a mnohých výdobytkov toho, čo sa nám podarilo za ten rok nazhromaždiť.“
Nútená radosť
Presne takto vníma Müller oslavy prichádzajúceho roka: „Silvester absolútne nie, to je zas taký ten deň, kedy každý, kto vás stretne, tak potrebuje od vás vymámiť úsmev, to je to len „prečo sa vlastne nesmeješ, prečo si neni veselý, veď je Silvester“. A čo ja s tým mám spoločné, že práve je posledný deň v roku, a čo ten ďalší, bude v čom iný? Silvester je u mňa ešte ďaleko nižšie ako Vianoce,“ objasňuje svoj vzťah k nastávajúcej udalosti.
Jediným svetlým bodom by podľa neho bolo, keby sa vedel lyžovať: „Ja žiaľ nie som lyžiar, čo mi je veľmi ľúto. Dozvedel som sa, že kolega Milan Drobný sa naučil v 45 rokoch lyžovať, tak budem nad tým rozmýšľať, veľmi by som to chcel zvládnuť.“
Seba nepočúva
Richardove piesne sa stali kultovými a nadčasovými, hodia sa na chvíle smútku aj radosti, ľudia po nich často siahajú len tak, aby im spríjemnili atmosféru.
Samotný spevák má medzi svojim širokým repertoárom aj mimoriadne obľúbené kúsky: „Je ich viac, záleží od atmosféry. Napríklad pesnička Vône, ktorá vznikla ako óda na narodenie mojej dcéry Emmy, alebo Rozeznávam od dvojice Hapka – Horáček. Považujem ju za jednu z najkrajších československých milostných balád, ale na druhej strane sa mi stane, že mám chuť na hudbu LSD, teda tvrdú rockovú muziku. Počúvam presne podľa toho, čo chcem počuť,“ objasňuje.
„Seba počúvam len v prípade, že sa zostavuje playlist, to je vtedy povinnosť, práca, ale žeby som si išiel vypočuť do obývačky nejaké svoje cédečká, to nie.“
Dvojročnica
Plány na ďalší rok sú veľkolepé a ak skutočne výjdu, fanúšikovia sa budú mať na čo tešiť. „Mali by sme mať jedno veľmi krásne turné, na ktoré sa všetci strašne tešíme, je to celé také otvorené, lebo to nie je až taký jednoduchý projekt. Chceli by sme z neho prípadne vydať aj album. Ďalší rok by som nejakým spôsobom zaspomínal na tridsiate výročie Banketu, minule som to omylom počul a bol som strašne prekvapený, ako to vo mne rezonovalo.“
Dvojročnica je teda naplánovaná, zostáva len veriť, že všetko pôjde podľa plánu. „Je dôležité, aby som mal dobrú náladu a pohodu. Pokiaľ to funguje na ľudí, je to v poriadku, pokiaľ to nefunguje a vy sa snažíte čo to dá, tak vtedy je to zbytočné nešťastie, škoda, malá umelecká tragédia, z ktorej sa nedá dostať nijakým spôsobom.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
