Dlhé roky odolával manželskému zväzku, no dnes už strávi Vianoce po boku svojej manželky a troch detí – dvanásťročnej Tamary, desaťročného Timura a štvorročného Marka, ktorý otcovi nevie odpustiť, že videl Ježiška a on ho stále nestihne. Práve vďaka deťom si Vianoce opäť užíva, je pre neho najčarovnejšie sledovať ich rozžiarené oči pod stromčekom. Tohtoročné sviatky budú pre rodinu netradičné, strávia ich v Thajsku.
Aký je váš vzťah k Vianociam?
– Úúúha, keď som bol malý, miloval som Vianoce. Potom, keď som vyrástol a vedel som, že darčeky nenosí Ježiško, to už nebolo ono. Keď som mal nejakých sedemnásť, osemnásť, začal som byť dospelejší, tak potom som ich nemal rád. Považoval som ich za povinné jazdy, bolo treba chodiť všade a gratulovať a darčeky. Ale to každý slobodný asi tak má, ale teraz, keď už mám svoje deti, tak zase mám rád Vianoce, teším sa na ne, lebo nie je nič krajšie ako žiariace oči pod vianočným stromčekom.
Kedy boli Vianoce najkrajšie? Teraz, keď si ich už užívate alebo v detstve, keď ste verili, že naozaj chodí Ježiško?
– Ťažko to porovnať. Keď sa tomu verí, to je iný pocit prekvapenia, šťastia. Ale zase ešte možno väčšia radosť je, keď sa pozeráte na tých malých, ktorí tomu ešte veria a môžete sa tešiť na to. Písať s nimi listy Ježiškovi a potom ich obzerať, ako k tomu pristupujú.
Vianočné prípravy, upratovanie a veci s tým spoločné nechávate len na manželku, alebo priložíte ruku k dielu?
– S tým upratovaním ma nestrašte veľmi, to až tak nemusím.
Tak to teda vytesníme z mysle.
– Pomáham, keď sa dá, keď mám voľno, lebo ja nemám veľa voľna, väčšinou je to tak, že prichádzam 23. decembra odniekiaľ.
Nosí u vás stromček Ježiško?
– Máme taký rituál, že chodíme vianočný stromček kupovať všetci spoločne. Aj ho osádzame spolu. Moja povinnosť sú žiarovky a ozdobuje manželka s deťmi. Staviame ho už tak dva týždne pred Vianocami, potom sa z neho dlho tešíme. Nerobíme prekvapenie, že v ten deň doniesol Ježiško.
Zdobíte ho tradične alebo nejako bláznivo?
– Tradične a trošku to striedame, aby to bolo pestrejšie. Máme do zlata, do biela.
Nechytili vás nejaké dizajnové trendy?
– Nie, nie to nie. Držíme sa poctivého živého stromu, aj keď ja by som už aj za umelý bol, možno...
Ale veď tá vôňa Vianoc, s tou sa ľudia veľmi ťažko lúčia.
– Stojí to za to, pekné, krásne, ale veľa roboty je s tým, a to upratovanie...
Prebehla u vás nejaká dráma, keď sa deti dozvedeli, že Ježiško sú vlastne rodičia?
– Deti to poňali tak ako ja. Keď som bol malý, naši to robili tak, že stromček sa staval na Štedrý deň. Vždy som išiel s niekým z rodiny von a otec alebo mama postavili strom, aj všetko zariadili. A raz sa stalo, že som nešiel von, ale spal som poobede a oni to potichu stavali, celé som to videl. Ale nechal som ich v tom, robil som sa, že spím, nech majú ešte rok radosť a mám taký pocit, že naše deti to poňali rovnako.
Takže to už vedia, len to potichučky prešlo?
– Televízie a reklamy ničia tú ideu. Všade ponúkajú darčeky, ako tomu má dieťa veriť, že to Ježiško nosí? My ešte hovoríme malému, že to Ježiško chodí do tých obchoďákov brať.
Vraveli ste, že deti stále píšu List Ježiškovi.
– Jasné,píšu a posielajú e-mailom.
A kam, na akú adresu?
– No na Ježiškovu adresu, teda moju. To ja už posielam... Ale hlavne malý si tam vypíše všetko z tých reklám, akákoľvek reklama ide, povie: Tato, toto mi kúp. Potom musím vysvetľovať, že to je reklama na všetky hračky, pre všetky deti. Takže niečo sa dostane aj na neho, aby si nemyslel, že všetko je pre neho.
Najmenší sa ešte nechá presvedčiť, že Ježiško dal darčeky pod stromček?
– My robíme takú hru. Manželka ich zoberie niekam hore a ja dole zvoním zvončekom. A malý sa strašne rozčuľuje, že ešte nevidel toho Ježiška. Tak mu hovorím, teraz tu bol, ale kým si dobehol, už odišiel. Ale on sa ukazuje len tým najlepším. A on, že ako to, že ty si ho potom videl?
Rozbaľovanie darčekov v rodine s tromi deťmi musí byť veselé.
– Moja žena povolí jeden darček pred večerou, ja by som nepovolil. Aj tak sú potom pri večeri nervózni a pozerajú, koho je pod stromčekom čo. Po večeri sa už tradične rozbaľuje. Mne sa páči ten systém v Amerike, oni majú tiež strom oveľa skôr a darčeky prichádzajú každý deň, vždy sa tam objaví niečo nové až do toho Štedrého dňa...
V Amerike to majú o deň neskôr, deti potom nespia celú noc.
– Decká nespia, ráno to všetko rozbalia a hneď utekajú do obchodov to všetko vrátiť alebo vymeniť.
Akovyberáte darčeky?
– To vyberá manželka. Keď som bol slobodný, tak to vždy vyberala moja mama, ja som to len zafinancoval. Sem–tam som prišiel s nápadom, že mi niečo frnklo do nosa. Ale väčšinou na to nemám čas, som nerozhodný a neľúbim kupovať niečo, o čom neviem, či ten druhý bude mať z toho radosť. Oblečenie sa tiež bojím, či sa trafím. Ja som radšej, keď si to ten človek vyberie a že má z toho naozaj radosť, lebo to chce. Ale zas tam chýba prekvapenie. Väčšinou to tak je, že pod tým stromčekom som bol najviac prekvapený ja, čo som komu kúpil. Sedím pod stromčekom a už len pozerám, že fíííííha – to má odo mňa, to je super.
Vôbec žiadne prekvapenie sa nekoná?
– Sem tam aj hej.
Čo si decká želajú?
– Ja som stále na cestách, tak neviem presne. Tamarka by chcela počítač nejaký, aj Timur už spomínal...
Teda už vyrástli z rýdzo hračkárskych Vianoc.
– No áno, už bábiky nie. Ale ja som im tento rok kúpil darček všetkým, zoberiem ich do Thajska na Vianoce.
Už ste niekedy strávili Vianoce niekde inde ako na Slovensku?
– S deťmi som také niečo ešte nevyskúšal, ale s manželkou sme už mali také Vianoce. Tak som sa rozhodol, že sa pôjdeme trošku zohriať do tepla. Len deti sú trošku nešťastné, chceli klasické Vianoce, som sa tešil, ako ich poteším, prekvapím. Dcéra sa ma pýtala: A stromček nebude? Ona je už v tom veku, keď by bola radšej v škole na nejakej vianočnej párty.
Aby bolo spomínanie na Vianoce kompletné, ako vyzerá vaše Štedrovečerné menu?
– Býva klasické, kapor vo vani, vražda sa nerobí, berieme čerstvého, už naporcovaného, ale u babky pláva kapor vo vani. Ja by som to nevedel zabiť. A inak je to klasika – oplátky s medom, pupáky makové, výborná kapustnica, kapor a milión druhov pečiva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
