em piesní z prvých dvoch albumov aj vianočné, či úplne nové.

La Gioia znamená radosť. Čo robí radosť v poslednom čase vám?

– Táto šnúra vianočných galakoncertov je vlastne prvou. Sme veľmi radi, že práve takouto novou výpravou môžeme potešiť ľudí po celom Slovensku. A to, že sú veľké ohlasy na súčasné koncerty, nás naozaj veľmi teší.

Čím sa líšia tieto koncerty od ostatných, ktoré ste svojim fanúšikom predviedli?

– V prvom rade veľkou výpravou. Je tam orchester, vizualizácia, kapela, nové osvetlenie, prišli sme v novom šate s novými skladbami, ktoré pripravujeme na tretí album. Je to jednoducho komplet nový koncert.

Spomínate nový album. Kedy príde na trh?

– Už naň máme pripravené niektoré skladby. Radi by sme ho vydali na jeseň 2013. Nahrávať ho plánujeme počas celej jari. Už teraz máme pripravené skladby v rôznych jazykoch, čo je pre nás typické, napríklad v talianskom, francúzskom, španielskom. Finálne sú Somewhere z muzikálu West Side story a Adagio.

Nenapadlo vám spraviť aj vianočný album? Typ hudby, ktorú robíte, ľudia radi počúvajú práve okolo Vianoc.

– Je v pláne, ale najprv je ten tretí a potom by prišiel na rad vianočný. Chceme si dať na ňom obzvlášť záležať, takže preto vlastne ešte čakáme.

Ako budú vyzerať Vianoce v znamení La Gioii?

– Po ukončení turné sa už venujeme svojim rodinám. Budeme oddychovať, ochutnávať to, čo sa navarí, takže klasické normálne slovenské Vianoce.

Čo počúvate doma v predvianočnom období?

– V prvom rade ticho, pretože my sa naspievame a napočúvame hudby dosť po celý rok. Snažíme sa byť s najbližšími a či už hrá nejaký televízor v pozadí alebo konkrétna hudba, na tom nezáleží.

Nespravia si z vás vaši blízki počas Štedrého dňa hviezdy večera?

– Práve tomu sa snažíme vyhnúť. (smiech) Žiadne detičky pri klavíri a spievanie sa nekoná. Skrátka aby to boli normálne Vianoce s rodinou bez toho, aby niekto vyčnieval.

Skutočne ovládate všetky jazyky, v ktorých spievate?

– Priznáme sa, že francúzštinu ovládame len z diaľky, ale máme na to ľudí, ktorí nám prekladajú piesne. Sú to originál ľudia z tých konkrétnych krajín.

V akom jazyku sa spieva najlepšie?

– V talianskom jazyku, on je aj jazykom opery. Je pre nás najbližší. Už sme si zvykli aj na španielčinu, ktorú sme trošku dávali bokom, ale v poslednom čase viac a viac spievame práve v tomto jazyku.

Ženy všeobecne obdivujú oblekové typy. Keď sa vy traja postavíte na pódium, musí to len tak iskriť.

– Fanynky sú. Sme radi a nevyhýbame sa tomu. A to, že sme tak oblečení, vyplýva zo štýlu hudby, ktorú prezentujeme. Fanúšičky pohladia každé mužské ego. Samozrejme, naša hudba je pre každého jedného človeka. Stretávame sa so staršími ľuďmi. Aj páni, ktorí boli zarytí rockeri, sa započúvali do našich skladieb a povedali si: „Aj toto môžem.“ To je pre nás veľmi povzbudzujúce. Alebo keď nejakí pubertiaci alebo deti napíšu.

Ešte stále sa stíhate popri hudbe venovať aj svojim zamestnaniam?

– Už sme v tej fáze, že sa naplno venujeme len spievaniu. Pokiaľ sme chceli dávať ľuďom radosť v plnom meradle, ako sa len dá, tak sme museli akékoľvek práce zanechať a venovať sa len spevu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.