KOŠICE. Bohumil Andrejko sa narodil 10. decembra 1952 v Stropkove, kde už desaťročia funguje známa liaheň Tesly, ktorej bol jedným z prvých odchovancov. Medzi strojárov z VSS sa dostal v ligovom ročníku 1973/74.
Spolu so Strauszom, ktorý dal osem gólov, Galisom (strelil o jeden menej), trafil do čierneho šesťkrát a vytvoril spolu s nimi strelecké trio. Po takomto pozoruhodnom zápise narukoval na vojenčinu do druholigovej Dukly Banská Bystrica. Po návrate už nie na štadión na Solovjevovej, ale vo VŠA, pomáhal strojárom v boji o ligové body. Bol to však smutný ročník 1976/77.
Napriek tomu, že patril spolu s Galisom a Hoholkom k najúspešnejším kanonierom klubu, ani jeho šesť zásahov nepomohlo mužstvu k záchrane. Po ročnom účinkovaní v druhej lige pod taktovkou trénera Michala Vičana pomáhal žlto-modrým opäť v bojoch o prvoligové body.
Z návratu do elitnej spoločnosti mali všetci radosť. Pripomeňme, že Košičania sa do I. ligy už nevrátili ako VSS, ale s názvom ZŤS, ktoré zverili Jánovi Gajdošovi, ale od 5. kola ich viedol trnavský tréner Viliam Novák. Až po druhý zostup v ročníku 1980/81 patril vždy medzi kľúčových kanonierov, naposledy v drese strojárov dal v I. lige deväť gólov.
Počas kariéry sa v roku 1980 tešil z víťazstva v Slovenskom pohári, v ktorom po prehre v Žiline 2:4, strojári rozdrvili súpera spod Dubňa v Košiciach 5:0. Útočník Andrejko zostal strojárom verný aj po druhom zostupe. Každý rok bol ich najlepším strelcom, ale ani jeho góly nepomohli strojárom k postupu.
Počas aktívnej činnosti zohral za sedem ligových sezón v dresoch VSS a ZŤS 154 zápasov, ďalších 43 mu na účet pribudlo v Lokomotíve. Medzi strojármi a železničiarmi dal spolu 48 gólov, avšak bilanciu mu ochudobnili dva roky vojenčiny v Dukle Banská Bystrica a vyše tri sezóny, ktoré odohral v drese strojárov v nižšej súťaži.
Aj pri reprezentácii
Po skončení bohatej kariéry sa s futbalom rozlúčil len čiastočne. Nejaký čas trénoval rezervu 1. FC Košice v III. lige, pracoval aj v ligovej Lokomotíve Košice, v Dubnici, v Stropkove a v 1. FC Košice ako asistent i hlavný tréner.
Výrazne však upútal v spolupráci s Dušanom Radolským, keď v roku 2000 sa prebojovali s reprezentáciou do finálovej časti ME „21“a vybojovali Slovensku postup na letné olympijské hry 2000 v Sydney. A to pri oslavách treba spomenúť.