Slováci sú skôr pesimisti a čím starší, tým väčší. Vyplýva to z európskeho prieskumu. Najviac spokojní so životom sú Škandinávci, najhoršie sú na tom Gréci. Podľa odborníka však situácia nie je taká negatívna, ako sa javí.
PREŠOV. Európska únia merala kvalitu života na starom kontinente. Štúdia priniesla zaujímavé závery.
„V niektorých krajinách úroveň optimizmu a šťastia za posledné roky klesla o 20 percent. Tieto výsledky do veľkej miery odzrkadľujú ekonomickú realitu,“ informoval Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Optimisti zo severu, pesimisti z juhu
Najväčší optimisti žijú podľa štúdie v Dánsku, Fínsku a Švédsku (až 80 percent). Naopak, pesimizmus prevláda tam, kde sú najväčšie ekonomické problémy. V Grécku, Taliansku a Portugalsku.
V Grécku i Španielsku zaznamenali najväčší prepad dôvery v štátne inštitúcie. Ako si to vysvetliť? „Spokojnosť so životom úzko súvisí s príjmom a so zdravotným stavom. Preto je pesimizmus najväčší u starších ľudí v strednej a východnej Európe,“ doplnil Králik.
Najšťastnejší sú ľudia vo veku 18–34 rokov, študenti, zamestnanci a ľudia, čo pracujú z domu. Z pohľadu typu domácností sú najšťastnejšie páry s deťmi a páry bez detí. Najmenej šťastní sú rodičia, čo vychovávajú deti bez partnera. Z mesačného príjmu má problém prežiť v priemere 7 percent Európanov.
Kým vo Fínsku má taký problém jeden zo sto, u Grékov je to 22 percent. So životom sú podľa štúdie najviac spokojní Dáni, najnešťastnejší sú Bulhari a Maďari.
Slovákov smiech prešiel
A čo Slováci? „Patríme medzi najväčších pesimistov (sme 6. najväčší pesimisti v EÚ). Pokiaľ ide o pohľad do budúcnosti, Slováci sú druhí najväčší pesimisti, hneď po Grékoch... Od roku 2007 sme zaznamenali tretí najväčší prepad v pocite spokojnosti so životom,“ konštatoval A. Králik.
Únia to vidí tak, že Slováci sú spokojní vari len s bývaním. Nespokojní sú so zdravotníctvom, vzdelávaním, dôchodkovým systémom, majú nízku dôveru vo verejné inštitúcie, vnímajú napätie medzi bohatými a chudobnými a medzi národnosťami, resp. etnickými skupinami.
Zo štúdie vyplýva, že „kým v niektorých štátoch ako Cyprus, Veľká Británia, či Švédsko spokojnosť so životom s pribúdajúcim vekom narastá, na Slovensku naopak postupne s vekom klesá“.
Východniari sú optimistickejší
Štúdia EÚ teda potvrdila imidž večných nespokojencov.
„Videl som zábery, kde ľudia kvôli kríze hladujú na ulici, v iných krajinách sú zasa vojnové nepokoje. Slovenská kríza je zatiaľ o tom, že si často nemôžeme dovoliť nadštandardné veci. Aj napriek malým nedokonalostiam v tejto republike som šťastný, že som Slovák,“ vidí situáciu optimistickejšie Ľubomír Petruš.
Ani ďalší Prešovčania nie sú až takí pesimisti: „Myslím, že je to o hodnotách. Ak si zdravý a máš kde bývať, tak sa sťažuješ na nedostatok biopotravín a dobrých plastických chirurgov.“
Ako nám povedali Prešovčania, o reálnej úrovni svedčí fakt, že nákupné centrá neustále praskajú vo švíkoch a hľadajú nový personál brigádnikov.
Antropológ: Šťastie je subjektívne
„Jedna vec je deklarovaná spokojnosť, druhá vec je, že neexistujú presné kritériá, ako ju merať. Je to subjektívne a závisí to od kontextu,“ povedal nám antropológ Juraj Buzalka.
Podľa odborníka môže takýto prieskum naznačiť určité trendy a súvislosti, ale nemeria reálne šťastie, ale jeho deklaratívnosť.
„Človek s 500 eurami v zdravom prostredí v príjemnej obci a s dobrými susedmi môže byť šťastnejší než človek s 2 000 eurami zavalený prácou v hlavnom meste,“ podotkol J. Buzalka a dodal, že šťastie sa buduje lokálne, vo vzťahoch s inými ľuďmi.
Anketa
Emilia Siňarová, Ladomirová (okr. Svidník)
„Nepovažujem sa za pesimistku. Ja som tu spokojná . Som veriaca, a to mi v smere obáv dáva iný rozmer. Žila som aj za oceánom a na Slovensku sa mi páči to, že si dokážeme udržiavať svoju kresťanskú tradíciu a hodnoty. Tá zlá stránka života je pretrvávajúca kríza a nevraživosť. Ja som však spokojná, aj keď žijem z menšieho dôchodku.“
František Greňa (69) z Popradu
Je skôr pesimista. „Žijem celý život v biede. Momentálne som typický dôchodca. Na Slovensku mi prekáža tá špinavá politika. Všetko ide dolu vodou. Jediným svetlým momentom je, že som aj napriek všetkému relatívne zdravý,“ povedal.
Jozef Kozmon, živnostník, Humenné
„Ako pesimista sa cítim podľa finančnej situácie. Keď ľudia majú peniaze, aj ja mám peniaze. Presne viem, kedy je koniec mesiaca... Na Slovensku mi najviac prekáža nevyužívanie daností našej krajiny. Všade je toľko možností, stačí sa len poriadne poobzerať. Prekáža mi tiež neochota a neústretovosť pri vytváraní nových pracovných miest. Sami na seba by sme mohli zarábať jedna radosť.
Život na Slovensku mi vyhovuje. Páči sa mi naša príroda. V živote človeka je dôležitý voľný čas a tu je toľko možností, kde ho tráviť. Neviem si predstaviť žiť inde. Teda viem, ale určite by to bolo s komplikáciami.“
red.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
