S týmto človekom sa dá baviť o čomkoľvek. Nebojí sa šokovať, napríklad aj topánkami z pytónej kože, ale pritom nezabúda na to, odkiaľ pochádza. Z nášho regiónu, z východného Slovenska, kam sa vracia za rodinou. A cítiť, že Bruno Ciberej je vďačný za skvelé príležitosti, ktoré mu život ponúkol.
Ste doma nielen v televíznej brandži, ale aj vo svete módy. Čo vlastne hovoríte na vkus nás, Sloveniek?
- Už je to oveľa lepšie, ako to kedysi bolo a dá sa povedať, že sa to zlepšuje každou módnou sezónou. Naše ženy už sledujú trendy a hlavne vedia kombinovať veci. A aj keď u nás nie sú zastúpené všetky veľké značky, to, čo tu máme, vedia nakombinovať a vyzerajú svetovo. Každý, kto príde na Slovensko zo zahraničia a sleduje módu, musí byť spokojný. Samozrejme, nájdu sa výnimky, ktoré za každú cenu chcú vytŕčať, alebo si myslia, že aj niečo nepravé sa hodí do ruky, ale to je už na každom. Ja nerád hodnotím vo všeobecnosti ľudí, či im niečo sedí, alebo nie, lebo je to konkrétne o pocite každého človeka. Ja viem, že mnohým ľuďom sa nemusí páčiť to, čo si obliekam ja, ale ja sa v tom cítim dobre.
Precestovali ste veľký kus sveta, viete porovnať, čo je teda najväčšou devízou Sloveniek?
- Je to tá základná krása. Čo si budeme hovoriť, je to tak, že tie slovanské črty sú zachované, sú veľmi pekné a nie sú nejako výrazne premiešané. Taký ten silný základ ide z roka na rok ďalej a posúva sa generáciami. Je to veľmi dobrý základ, takže potom už na to stačí len nahádzať nejaké oblečenie a je to super.
No nie vždy sa všetko vydarí, aké najväčšie „prúsery" v móde robievame?
- No niekedy je to také, že je všetkého veľa. Pre mňa aj v móde platí, že v jednoduchosti je krása. Teda nekombinovať príliš veľa farieb, príliš veľa vzorov, lebo na Japoncoch sú vzory super, ale na ľuďoch zo strednej Európy to až tak zaujímavo nevyzerá. A netreba sa zbytočne snažiť. Lebo keď človek v tej móde nedáva pocítiť, že sa snažil, teda ak je to také ležérne a pohodové, je to najkrajšie. Naozaj ani v trendoch netreba zbytočne tlačiť na pílu.
Niektorým znalcom módy sa najviac páči taliansky štýl, iným francúzsky... čo vy? Kde ste boli vo svojom živle?
- Milujem taký prísnejší city look, ktorý majú práve v tej časti Londýna, kde sídlia všetky veľké investičné spoločnosti a banky. Tam človek vidí len dámy v kostýmoch a čiernych šatách, pánov v sakách s kravatami, ktorí majú všetko zladené a dokonalé topánky. Ten biznis štýl je najkrajší. No milujem aj iné časti Londýna, napríklad kde sú umeleckejší a uletenejší ľudia. Vo všeobecnosti je u mňa asi Londýn top. No páči sa mi aj New York, lebo je ležérny. Miláno má toho svojho talianskeho ducha a talianska móda sa mi tiež páči. No a samozrejme, aj Paríž, lebo tam sú dámy odeté veľmi svojsky, inak ako na iných miestach. Tam nehľadajú farby, pre nich je čierna tou farbou a nič iné nepotrebujú. Stačí červený rúž na pery a vyzerajú veľmi vznešene. A neodhaľujú všetko. Niektoré Slovenky napríklad nepochopili, že nie všetko, čo je vypasované, obťahuje krivky a vytláča prsia úplne hore, je to najviac sexi, čo môže byť. Niekedy je však sexi niečo, čo zahaľuje postavu a dáva možnosť rozmýšľať, čo sa skrýva pod oblečením.
Vy patríte medzi najštýlovejších mužov nášho šoubiznisu. Ale nie všetci sú takí. Prečo sa muži vo všeobecnosti akoby báli módy?
- Ja neviem, prečo je to tak a prečo je to u mňa tak. Aj keď na druhej strane pri pohľade na fotografie spred pár rokov sám neverím, čo som bol schopný na seba dať a ako to vyzeralo. Napríklad keď som študoval v Amerike v deväťdesiatych rokoch, čo všetko som tam mal na sebe a niekedy to bolo hrôzostrašné. Dobre, že tá doba pominula... Ja som nejako začal robiť s módou, pričuchol som k tomu, nalepilo sa to na mňa a baví ma to. Ok, možno mám niečo v sebe, čo mi umožňuje vedieť zladiť veci viac, ako iným ľuďom. Ale práve preto by ľudia, ktorí to nemajú v sebe, mali využívať služby ľudí, ktorí to vedia.
Možno im len chýba odvaha nahodiť sa trochu extravagantnejšie.
- Tu nejde o extravaganciu. Len si oblečenie niečím oživiť. Alebo si osvojiť, že sako a oblek sa nekupujú tak, že pred seba predpažím ruky a keď ma niečo jemne tlačí, tak je to už zlý oblek. To nie je správne, lebo potom si človek stále kúpi oblek o číslo väčší. Sako musí pekne obopínať postavu a vďaka optickému klamu aj človek, ktorý má brucho, "zhodí" nejaké to kilo a bude vyzerať štíhlejšie.
Kedysi ste spolupracovali so známym módnym domom, nechýba vám tento kontakt s módou?
- Aj v súčasnosti spolupracujem s novým obchodom v Bratislave, ktorý je otvorený vyše roka a má veľmi zaujímavé svetové značky z Talianska a Francúzska. Keď môžem, tak tam rád zájdem, popreberám si veci, porozprávam sa s majiteľom - Talianom, on mi povie nejaké novinky.... ak sa dá a mám čas, tak rád chodím do Milána na módne týždne, teraz som síce na dámsky nemal čas, ale na tom pánskom som si bol pozrieť aspoň pár kolekcií, aby som to mal celé v hlave.
Akú najúžasnejšiu módnu vychytávku máte?
- Je to stále ďalšia nová vec... To je už tak, keď človek raz ide, už sa neuspokojí. Tento rok som nemal veľa času na obchádzanie obchodov, ale uletel som párkrát na topánkach, v jednom prípade mi to bolo aj vyčítané, ale čo už, taký je život. Ja módu beriem takú, aká je, so všetkým, čo k tomu patrí.(Vyčítali mu, že si kúpil mokasíny z kože pytóna, pozn. red.)
Máte skvelú kariéru, honoráre... boli by ste to povedali, keď ste ešte ako chlapec drali lavice v Trebišove? Alebo ste o takom niečom snívali?
- Neviem, či sníval... vedel som, že musím robiť niečo iné ako ekonómiu, ktorú som začal študovať. To mi nejako nesedelo. Ja len môžem ďakovať všetkým okolo mňa, že mi umožnili realizovať sa v tom, čo ma baví. A je na nezaplatenie, keď môžete v živote zarábať na tom, čo vás baví. Som šťastný, že môžem striedať módu, keďže robím aj konzultanta pre módny magazín, prácu v televízii, rôzne moderovačky a to aj také, ktoré ma naozaj posúvajú ďalej. Napríklad som nedávno moderoval akciu Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Bola to veľká ceremónia pre ľudí z celej Európy v angličtine a myslím, že to dopadlo skvele. Je to síce stresujúce, lebo to nie je materinský jazyk, no keď to dám, je to super pocit.
Nemáte pocit, že by ste niekedy nechali Slovensko Slovenskom a viete si predstaviť, že by ste žili inde?
- Jaaaj, to si viem predstaviť, ale neriešim, čo by mohlo, alebo nemohlo byť v budúcnosti. Momentálne mám pracovný plán do konca roka. Potom na dlhšie vycestujem, pretože v tom termíne sa vždy snažím niekam odísť, oddýchnuť si, nabrať energiu a spoznávam krajiny i ľudí.
Kde sa vám najviac páčilo?
- Nedopustím na Áziu. Aj keď som toho precestoval dosť a musím povedať, že aj také malé zákutia na Havaji majú niečo do seba, ale Ázia a Bali, to je úžasné miesto. Tam človek cíti pokoj, obrovskú podporu od miestnych ľudí a milotu, ktorá nie je len preto, aby z turistov dostali peniaze. A už to pre našinca nie je až také vzdialené, ak si človek premietne tie náklady.
Viete na dovolenke úplne vypnúť, nevšímať si maily a zahodiť mobil?
- Nie, to ja nezahodím nikdy. Človek nikdy nevie, aká príde ponuka. Zase nebudem sprostý, aby som sa takto odpojil. Lebo niekto sa nemusí trikrát dovolať a povie si, on už asi nerobí a viac nezavolá.
Aký je podľa vás recept na dobrú kariéru?
- V mojom prípade je to možno aj o šťastí a že som v živote narazil na správnych ľudí. Samozrejme, je to aj o drine. Nebudem sa tváriť, že môj život je jedna veľká párty a nič iné nerobím, že sa len zabávam, chodím nakupovať a dopĺňam topánky. Ja som napríklad celé leto nikde nebol, len stále zatvorený v štúdiu, kde bolo asi 50 stupňov Celzia. Bolo to vyčerpávajúce, ale stálo to za to. Lebo viem, že takto zarobím a potom počas zimy, keď niekto bude chodiť z akcie na akciu, si ja vycestujem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
