KOŠICE. Metropola východu môže mať radosť, že práve v nej prežil väčšinu svojho života futbalový brankár s množstvom superlatívov a vysokých ocenení.

Za zmienku stojí to, že v žlto–modrých farbách VSS odchytal 336 ligových stretnutí, čo len dokazuje, že strojári asi zabudli na to, že roky predtým mali veľký brankársky problém.

Za všetko hovoria najmä fakty, že patril medzi čs. výnimočných brankárov, veď v 125 zápasoch neinkasoval gól. Bez striedania odchytal 240 zápasov a nastúpil v 214 dueloch po sebe.

Gólman superlatívov

A dokázal ešte niečo – dal v I. lige 11 gólov zo značky bieleho bodu, takže žiadna chvála mu nespadla z neba do lona protekčne.

Švajlen počas aktívnej činnosti bol s VSS v I. lige raz strieborný, dvakrát bronzový, navyše štyrikrát ho zdobil triumf v Rappanovom pohári a raz aj v Slovenskom pohári.

Pravda, mierou vrchovatou ho potešila strieborná medaila na OH 1964 v Tokiu a víťazné stretnutie, ktoré odchytal proti Brazílii.

Nastúpil v niekoľkých prípravných zápasoch reprezentačného A mužstva, sedel aj na lavičke v bezgólovej kvalifikácii MS 1965 Portugalsko – Československo v Porte, ale prednosť na trávniku dostal vtedy Vencel. V novinách sa však po skvelých výkonoch objavovali o ňom i titulky: „Inter – Švajlen 0:0, Bohemians – Švajlen 0:1“ a pod.

Aj tak teda pútal Tono, ktorý sa v rozohranom ročníku 1964/65 stal kapitánom tímu a bol ním až do odchodu z VSS, kde skončil kariéru, do Brezna, odkiaľ do Košíc prišiel ako brankár, ale vrátil sa tam ako tréner. Pre to všetko ho zdobí Cena fair play MUDr. Ivana Chodáka i Zlatý odznak SFZ.

Ctiteľ olympizmu

Okrem toho, že Švajlen bol aj trénerom, v olympijskom hnutí urobil ako funkcionár veľa. Po Mikulášovi Athanasovi bol vyše 20 rokov predsedom Košického olympijského klubu i v najvyšších čs. a slovenských olympijských orgánoch.

Svoj klub doviedol medzi najúspešnejšie, takže zdobia ho Zlaté kruhy i ďalšie vysoké olympijské uznania dokonca z pôdy MOV.

K jeho štafete sa pripojil aj syn, ktorý nechýbal v hádzanárskej bránke na OH. Tono okrem priamej účasti na OH bol ako funkcionár na hrách v Grécku, Španielsku, Anglicku a na paralympiáde v Lillehammeri.

Tono celý svoj život zasvätil hlavne futbalu a olympizmu, takže košickému i celému nášmu športu dal všetko, čo bolo v jeho silách. No a na takúto ikonu košického športu nemôžeme zabudnúť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.