Čarovný prútik v Lokomotíve nenašli

Vlani im postup ušiel iba na úkor Bardejova a po jesennej časti novej edície opäť okupujú stupienok za lídrom Pohronie, ako najlepší tím z východoslovenského regiónu.

KOŠICE. Vládne v tradičnom košickom klube, fungujúcom v neďalekej Družstevnej pri Hornáde, spokojnosť? K hodnoteniu uplynulých 99 majstrovských dní sme si sadli s ich trénerom Gejzom Farkašom.

Hneď po návrate z Cypru ste prijali ponuku trénovať treťoligovú Lokomotívu. Prečo? Zarezonovalo aj železničiarske srdiečko so spomienkou na staré časy veľkej Loky?

„Tesne po príchode zo zahraničného angažmán ma oslovili funkcionári. Vyžiadal som si nejaký čas na rozmyslenie, no vec stála tak, že začať bolo treba na druhý deň. A keďže trénovať som chcel a zároveň aj pomôcť košickému futbalu, tak som prikývol.“

Čo ste v šatni našli? Veď je známe, že ťahúni vlaňajšieho nováčika boli už preč.

„Už po dvoch tréningoch som si otestoval mladý káder v prípravnom zápase v Rimavskej Sobote a tam sa jasne ukázali určité nedostatky a neskúsenosť. Najmä defenzíva pokrivkávala a bol som veľmi nespokojný. Nie iba s jednotlivcami, ale s hrou celku. Tam nás čakalo veľa práce. Ako sa ukázalo, poradili sme si s tým. Inkasovali sme po Pohroní najmenej gólov – iba jedenásť. Áno, odišli nám vlaňajší ťahúni a s nimi 38 gólov. A to sa ťažko nahradí bez šibnutia čarovným prútikom. Ten sme však nemali.“

Podarilo sa vám zmeniť zloženie tímu?

„Postupne sme ho dopĺňali, ale popravde, väčšinou k nám prišli hráči s dlhšou hernou pauzou. Či už Jurko, Komjaty, Paulovčák i ďalší. Chýbajúcu hernú prax zavinenú dlhodobejšími zraneniami či inými osobnými problémami sa nedalo nahradiť v krátkom časovom priestore, a tak sa resty museli odstraňovať za pochodu.“

Úvod súťaže vám nevyšiel. Hneď v prvom kole prišla domáca prehra s Lipanmi a tá akoby predznamenala trápenie na vlastnej tráve...

„Ukázalo sa, že disciplínu a organizáciu obrannej hry sme zvládli. Na prekonanie súpera však treba väčšiu variabilitu a technickú zdatnosť voči sústredenej defenzíve, s ktorou k nám väčšinou hostia prichádzali. Nemôžem svojim zverencom uprieť maximálnu snahu, veď s výnimkou jedného polčasu proti Moldave som počas celej jesene k nim z tohto pohľadu nemal výhrady. Ale nedokázali sme premieňať šance. Vypracovali sme si ich dosť, úspešnosť však bola malá.“

Naopak, vonku sa vám darilo. Bolo to práve tou skladbou hráčov alebo viac zohral fakt, že na chlapcov sa nevyvíjal až taký veľký tlak na výsledok?

„Skôr tá druhá alternatíva. Víťazstvo doma sa vyžaduje ako samozrejmosť, vonku sú to body navyše, ktoré potešia. A každý úlovok je čímsi navyše. A to nám vyhovovalo viac.“

V strednej časti jesene bolo cítiť určitú nespokojnosť vo vedení i v radoch fanúšikov. Prečkali ste to a záver vám celkom vyšiel. Z čoho to pramenilo?

„Naozaj sme pocítili túto nespokojnosť. Ale nespokojní sme boli všetci, vrátane hráčov, ktorí síce dreli, no výsledky tomu nezodpovedali. Popravde, neskôr sme sa už viac zohrali, to sa ale predbehnúť nedalo. Navyše strelecky sa prebudil i Jurko. No priznávam, útočná kvalita nám pokrivkáva a tu je priestor pre vedenie klubu. Musíme túto formáciu posilniť.“

Dalo by sa povedať, že účinkovanie v Slovenskom pohári proti miestnemu rivalovi a corgoňligistovi MFK bolo pre vás určitým vyvrcholením v sezóne?

„Z určitého pohľadu áno. Bol to asi náš najlepší výkon, no jedným dychom musím dodať, že nás stál dvoch zranených hráčov, ktorí nám potom veľmi chýbali. Ale táto skúsenosť stála zato a nastavila zrkadlo tomu, čo by sme mohli.“

Je teda aktuálna možnosť ešte ponaháňať Pohronie a zlikvidovať jeho osembodový náskok?

„Určite áno, ale tu musia prehovoriť najmä majitelia, či je cieľom klubu hrať aj v tejto sezóne o postup. Pokiaľ viem, k analýze a prognózam sa dostaneme v polovici decembra a tam si povieme ako ďalej.“

Kto patril v jesennej časti sezóny k oporám a od koho ste, naopak, očakávali viac?

„Prím v kolektíve hral jednoznačne brankár Jakub Giertl. Nie iba na ihrisku, ale aj ako kapitán mužstva, osobnostne. A o tých druhých by som ešte nehovoril. Prehodnotíme každého a možno sa s niektorými i rozídeme.“